Kazo, zabééér!

Miro Piala

"Tri, dva, jedna, štart!
Kazo, do toho, utekaj, utekaj, neflákaj sa, lez rýchlo, no opatrne. Nemotaj sa, utekaj až na koniec toho komína, až potom začni traverzovať. Super.
Joj! Pozor na tie nohy!"
Skoro som dostal infarkt, ako Kazo zavesloval pravou nohou vo vzduchu.
V duchu počítam minúty v prvej dĺžke, ktorá padla po dohovore na Kaza.
"Štand! Zruš!"
Nečakám ani, kedy Kazo začne istiť a ako náhle doberie lano, vyrážam.
"Leziem! Do riti doberaj, doberaj!"
V komíne sa krútim ako had, no snažím sa liezť tak rýchlo, že nevládzem ani dýchať. Odrazu som pri Kazovi.
"Super Miro!"
Malé šachy s lanom a expreskami.
"Utekaj, ďalej doprava!"
Vyrážam ako splašený kôň a div som na to nedoplatil. Chvíľku mám strach z toho rýchleho skákania po chytoch, cvakania expresov a chaosu. No po 10 metroch od Kaza som sa dostal do ošiaľu a utekám ako keby som bežal po chodníku.
Nevšimnem si niektoré nity a vôbec ma nenapadne, že to môže byť aj 15-metrová držka. Som totálne uvoľnený.
"Výborne Miro, makaj!"
"Stand! Zruš! Istím! Kazo, nezasieraj sa! Utekáj! Daváj, daváj! Je to výborné."
Snažím sa spomenúť si, kde bola táto dĺžka najťažšia.
Dočerta! Lano zastalo a nedá sa dobrať.
"Kazo, nestoj! Lez! Lez! "
A odrazu je pri mne. Oči vytreštené, fučí ako lokomotíva. Chaos na štande, precvakanie expresov.
"Frč!" Kazo vyráža do ďalšej dĺžky. Špára vyzerá nepríjemne. Už je kúsok od konca.
"Ježiš, Mária, veď si v nej úplne naopak. Istenie máš za chrbtom. Chaos. Kašli na to! Len utekaj rýchlo ďalej."
To, čo tam Kazo dokázal spraviť som ešte nevidel. Tak rýchlo to vyriešil, že som nestačil ani zanadávať.
Dodnes nechápem, že si tam nezaviazal pri tom pohybe ruky a nohy na uzol.
"Super! Super! Davaj! "
Ešte zopár skokov a odrazu Kazo zreve: "Štand! Zruš! Istím! "
"Leziem." Utekám, čo to dá. A špára? Samozrejme som v nej naopak.
Ďalšie dĺžky sa odohrávali v podobnom rytme. Poslednú dĺžku som liezol ja. Bolo to do previsu a občas mi vypadli nohy. Fuj! Poriadne som sa za každým zľakol, pretože som v tej rýchlosti vynechal nejaké to istenie. Pri páde by som si asi zalietal. No keď som bol na vrchu a zreval som Kazovi "štand", ani sa mi nechcelo veriť, že to mám za sebou. Kazo sa dostal do takého švungu pri mojom hecovaní a revaní po ňom, že liezol akoby mal krídla.
O chvíľku bol pri mne a obaja sme zdvihnutím ruky ukončili preteky s časom. Pozeráme do doliny, kde ľudia v nemom úžase pozerali, čo za blázni utekajú po tej hrôzostrašne vyzerajúcej stene.

A čo som vám to tu opísal? Nuž, vybrali sme sa s Kazom na medzinárodné preteky v lezení bigwallov na rýchlosť do Paklenice, ktoré sa uskutočnili 2. mája. Deň predtým v piatok večer bola prezentácia, vylosovali sme číslo jedna a nafasovali pekné tričká s nápisom Bigwall Speed Competition Paklenica 2000, aby nás mohli zo zeme sledovať ďalekohľadom. Systém pretekov bol jednoduchý. Dvojka naliezla do steny a liezla na striedačku. Samozrejme muselo sa liezť voľne, bez chytania skôb a nitov. Lezci museli mať prilbu, dostatočne sa istiť, každý pád znamenal mínus 5 minút. Čas sa zastavil, keď sme sa obaja dostali na vrchol a zdvihli ruku. Liezla sa 6 dĺžková cesta Diagonalka na Debeli kuk dlhá 220 metrov, zhruba obtiažnosti 7. Dvojky nastupovali do steny v 30 minútových intervaloch. Fofry to boli naozaj kvalitné. A len tak pre zaujímavosť, preliezli sme túto 6 dĺžkovú cestu za 37 minút. Aj s robením štandov a všetkého, čo k lezeniu bigwallov patrí. Takže to v priemere vychádza niečo vyše 6 minút na dĺžku a na jeden lezecký meter 5 sekúnd. Slušné, nie? Skončili sme na druhom mieste za slovinskými borcami Silvom Karom a Markom Lukičom. (Silvo Karo patrí medzi najlepších bigwallistoch na svete a o jeho výkonoch v Patagónii si môžete prečítať na inom mieste nášho časopisu. Marko Lukič patrí zase medzi tých, ktorí zvláda najvyššie stupne obtiažnosti), Slovinci dosiahli čas 34 minút a porazili nás o necelé tri minúty. Mali však výhodu v tom, že túto cestu poznali. My sme ju liezli OS. Na treťom mieste skončili domáci špecialisti Boris Čujič a Ivica Matkovič v čase 38 minút. Pôvodný rekord cesty vraj 42 minút bol počas týchto pretekov prekonaný až tromi dvojicami. Mohli sme si ju preliezť aj my, ale sme si povedali, že aj tak nemáme šancu.

Akcia? Super. Veľa nových priateľstiev a super prezentácia slovenského lezenia. Cena? Víkendový pobyt v hoteli pri mori v Paklenici.