Mega ciageľ, alebo Corgoň veža 2000
Ján Krempaský, Ivan Rybár

Je deň pred pretekmi. Keď som naposledy odchádzal zo Štrbského Plesa, miesto ľadovej veže tam stála len konštrukcia obalená igelitom. Nevychádzal som z údivu, keď som po dvoch týždňoch miesto tohto čuda zbadal monumentálny ľadový obelisk, ktorý žiaril v svetle reflektorov.

Po dvojročnom snažení sa konečne podarilo 3. – 5. marca 2000 uskutočniť prvé neoficiálne majstrovstvá Slovenska v lezení na umelom ľade. Preteky sa konali na Štrbskom Plese za účasti pretekárov zo 4 krajín z Maďarska, Českej republiky, Poľska a Slovenska. Celkovo sa prihlásilo 35 pretekárov, z toho 4 ženy. V súčasnej dobe už existuje Svetový pohár v lezení na umelom ľade, pričom je to asi najvhodnejší spôsob ako spopularizovať a verejnosti priblížiť zimné ľadové lezenie. Spôsobov ako pripraviť umelú ľadovú stenu je viacero, ale každý z organizátorov pristupuje k stavbe podľa vlastného uváženia a fantázie. Slovenskí organizátori sa inšpirovali skúsenosťami rakúskych kolegov z Pitztalu, ktorí použili ako základ oceľový skelet obalený polyetylénovou fóliou. Na takto pripravenú konštrukciu sa v dostatočnom predstihu nastriekala voda a čakalo sa už len na počasie ako to všetko dopadne a či to náhodou nespadne... Naša veža mala výšku zhruba 20 metrov.

Vzhľadom na to, že tieto preteky majú v budúcnosti ambíciu zaradiť sa do seriálu Svetového pohára v lezení na ľadovej veži, a preto sa liezlo podľa pravidiel, aké používajú na týchto podujatiach. Pretekár lezie cestu v presne vymedzených zónach, každý zásek zbraňami respektíve mačkami mimo vytýčenú zónu znamená automaticky stop. Počíta sa najvyšší dosiahnutý sektor, v ktorom mal pretekár zaseknutú minimálne jednu zbraň. Druhým rozhodujúcim kritériom v prípade dosiahnutia rovnakého sektoru je čas. Pretekári mali na semifinálové cesty limit 10 minút, vo finále už len 7 minút. Všetky cesty sa liezli s vrchným lanom, vzhľadom na kvalitu ľadu. Po prelezení prvých dvoch semifinálových ciest sa vybralo 12 najlepších pretekárov do finále. Trate tentokrát staval Peter Salon. Najprv si cestu pripravil a potom sprayom nastriekal povolené sektory a tým vytýčil trať. Okrem lezenia na obtiažnosť sa uskutočnili aj preteky v paralelnom lezení na rýchlosť, pričom postupoval pretekár, ktorý dosiahol skôr top.

V sobotu doobeda za neuveriteľne krutých zimných podmienok posilnený pivom vyrazilo postupne na „trať“ všetkých 35 pretekárov. Na začiatku bolo dosť cítiť nervozitu, lebo nikto zo štartujúcich poriadne nevedel čo ho čaká. Nervozita ale za chvíľu opadla a nasledoval tuhý boj. Prvá semifinálka sa liezla s pútkami. Až 6 pretekárov doliezlo na vrchol, čo bolo síce atraktívne pre divákov, ale bol to signál, že druhá trať musí byť o niečo ťažšia. Veľkým oživením súťaže boli hlavne maďarskí pretekári z Miškolca. József Himer alias Jóžin si hneď od začiatku získal obrovskú popularitu, či už medzi divákmi, ale aj medzi pretekármi. Maďari od začiatku dávali jasne najavo, že sem neprišli na výlet, ale že sú horúci kandidáti na stupne víťazov. Ženy súťažili na tých istých tratiach ako muži. Veľmi príjemne tu prekvapila svojim bojovným výkonom Anna Kellnerová. Ako jediná zo žien doliezla top, čo sa podarilo iba 6- tim mužom!!! Druhé semifinále už bolo ťažšie, liezlo sa bez pútok a bolo to hneď poznať. Veľa pretekárov sa nevedelo vysporiadať s ťažkým nástupom, kde stratili veľa síl, ktoré im potom chýbali. Najlepšie si v tejto ceste počínali bratia Packovci, Pavol doliezol znova top a Milan skončil tesne pred koncom. Taktiež Maďari nenechali nič na náhodu. István Ilku dosiahol top, ale o osude „Jóžina“ musela rozhodovať Jury na základe protestu maďarských pretekárov. Po zhliadnutí videozáznamu sa protest uznal ako oprávnený a József Himer postupoval do finále z 2. miesta. V ženskej kategórii preteky skončili veľmi skoro. Škoda, že nebola ešte jedna trať pripravená vyslovene pre ženy. Túto časť vyhrala Alica Košuthová. Absolútnou peckou bolo ale sobotňajšie večerné lezenie na rýchlosť. Tvrdá hudba z reproduktorov len umocnila uvoľnenú atmosféru. Pretekári štartovali z pokľaku zo štartovacej čiary a veru nič si nedarovali. A ten kto práve nesúťažil, tancoval pod vežou s mačkami a čakanom a ohrozoval okolostojacich. Finále vyhral Andrej Kolárik z klubu EXTRÉM Slovakia, za čo si vyslúžil aj tekutú odmenu.

Nedeľa ráno. Pohľad na vežu nasvedčoval, že večer tu bola bujará oslava. Červené nápisy sprayom na veži sa museli oklepať, lebo bolo treba vytýčiť finálovú cestu. S miernym sklzom, ale predsa sa konečne začalo dlho očakávané finále. Najprv štartovali ženy. Rozhodovalo hneď na začiatku. Anne Kellnerovej vypadol z ruky čakan a bolo jasné, že asi skončila. Za ohromnej podpory divákov síce bojovala, ale stratila tu drahocenný čas, ktorý ju pripravil o víťazstvo. Pri rovnakom dosiahnutom sektore totiž rozhodoval čas a ten mala najlepší Alica Košuthová, ktorá sa stala aj víťazkou pretekov. Muži štartovali v obrátenom poradí, čiže od 12. miesta. Zaujal Ivan Štefanský, ktorý svojím rýchlym postupom udivoval divákov, ale nakoniec nešťastne skončil v 3 sektore a obsadil napokon 5 miesto. Škoda. Divácky favorit József Himer bol podobná „raketa“. Zo sebou dolu si však zobral obrovský ľadový blok a predstava prvenstva sa hneď rozplynula. Česť maďarských pretekárov zachraňoval Zoltán Bráz, ktorý si nenápadným spôsobom doliezol pre celkové 3. miesto. Dlho dlho viedol, ale potom prišli na rad bratia Packovci a o prvenstvo sa bratsky pobili. Prvý štartoval Milan. Elegantným spôsobom sa mu podarilo dosiahnuť predposledný sektor a okamžite sa dostal do vedenia. Posledný išiel Palo Packo. Ten však nenechal nič na náhodu, liezol na istotu a zastavil ho až sedemminútový časový limit. Za búrlivých diváckych ovácií však liezol aj ďalej a ako jediný dosiahol top. V tej chvíli bol druhý za bratom Milanom, lebo v čase keď mu skončil limit, dosiahol nižší sektor. Cenu fair – play by si ale zaslúžil Milan Packo, ktorý sám prišiel za Jury a navrhol aby bol víťazom pretekov Palo Packo. Ako jediný doliezol všetky tri cesty až na vrchol. Jury tento návrh po zvážení jednomyseľne prijala. Víťazom pretekov sa teda stal Pavol Packo zo ŽP Šport Podbrezová.

Za zorganizovanie tejto vydarenej akcie patrí poďakovanie nadšencom z klubu FLY VERTICAL, konkrétne Milošovi Zágoršekovi, Borisovi Abrahámovi, Martinovi Miklošíkovi, Paľovi Čúčovi a môjmu spoluautorovi Ivanovi Rybárovi ako aj ostatným priaznivcom klubu. Ďalej členom Mountain fóra za pomoc pri stavbe veže, staviteľovi tratí Petrovi Salonovi, rozhodcovskej Jury na čele s nestarnúcim Ferkom Piačekom za citlivé rozhodovanie a napokon sponzorom Corgoň, Messer Tatragas, Kúpele Štrbské Pleso, Lanex Bolatice, Trek Sport, bez ktorých by sa táto akcia nebola uskutočnila. Ďakujeme a veríme, že sa stretneme pri ľadovej veži v roku 2001.

PS: Zdraví dosiahnu vrchol ľahšie.

Výsledky finále Corgoň veža 2000

Muži:

Ženy: