Bigwallová maturita
Braňo Hinca

Už cestou do Val di Mella sme v preplnenom starom poľskom Fiate s deravým výfukom budili pozornosť vodičov, ktorí okolo nás frčali nepomerne vyššou rýchlosťou. S kolenami pod bradou, obložení tým, čo nevošlo do kufra a dvoma posteľami na streche sme skutočne budili dojem albánskych uprchlíkov. Avšak ten pravý exhibicionizmus sme zažili až pri výstupe do hotela Qualido.

Spotení, so zvraštenými tvárami a šesťdesiatkilovými dodávkami na chrbtoch sme sa slizili pomedzi húfy turistov. Čoskoro sme však odbočili na nenápadný chodník a už nikým nerušení, niekoľko hodín vychutnávali slastný pocit ťažnej mulice tesne pred zdochnutím. Zatiaľ čo Zoban s Vojtom išli liezť „The Stargate, 7b“, my dvaja sme sa rozliezali v krátkej ceste „Qualifalaise, 7a+“. Hneď na druhý deň sme už drzo viseli v hlavnom cieli našej výpravy, ktorým bola „Melodramma, VI 7 A3“.

Pred dvoma rokmi sme na konci štvrtej dĺžky nechali zavesenú sviňu, takže sa patrilo zvesiť ju dole a pozrieť sa aj na ostatné dĺžky. Dva dni sme „renčovali“ a zaisťovali prvé štyri dĺžky, deň pauza a štvrté ráno sme sa nadobro rozlúčili s pevnou pôdou pod nohami. S doma vyrobenou závesnou posteľou, sviňou a strapcom materiálu sme sa v nasledujúce dni meter za metrom (niekedy doslova centimeter za centimetrom) posúvali hore. „Zruš! Fialové na fix! Ťahaj! Tá zku... sviňa sa zas kusla!“ A aby sme to nemali len tak zadarmo, druhú noc v stene ešte prišla búrka s krupobitím. Tropiko, ktoré šila mamča na poslednú chvíľu, sa osvedčilo. Nekonečné hodiny na štandoch striedal des a strach v háčikoch, čočíkoch, priatelíkoch a skobkách, ale hlavne lezenie previsnutých tráv a hlinených kútov nám farbilo vlasy do šeda a vyrývalo vrásky. Duro alpinismo! Svet tam dole vyzerá skutočne nejak inak. Jednoduchšie, bezstarostnejšie. Za štyri dni sme potom doliezli na policu, kde končí pôvodný variant cesty z 89. roku. Potom sa začalo dobrodružné hľadanie zlaňáku, čo spočívalo v traverze steny, kým nenarazíme na dáky nit alebo kruh. Po dvoch dĺžkach už visíme v zlaňáku „Mediteranea“ a čoskoro frčíme aj s celým hroznovým strapcom dole stenou. Za tri hodiny sme sa už vítali s chalanmi, ktorí sa práve vrátili z druhého, tentokrát úspešného pokusu v Stargate. Predtým však stihli vytvoriť nový variant cesty „Il paradiso puo´ attendere“. Vylezením dvoch nových dĺžok po 12. dĺžke Paradisa sa napojili na cestu Mediteraneo a Melatom doliezli na vrchol. V troch dňoch tak vytvorili cestu „Time to Leave, 9-“.

Po nejakom oddychu v apartmáne hotela Qualido už sledujeme chalanov, ktorým to nedalo a rozhodli sa tiež pozrieť na zúbky mýtami opradenej Melodramme. Nó, počínajú si viac ako dobre. Čoskoro už budú na mieste, kde sme prvý krát vykonali veľkú potrebu. „ Kluci, vy jste ale čuňatááá!!!“ ozýva sa údolím. To pardón! Niekde sme to nechať museli. Ale klobúk dolu. Za štyri dni urobili druhé opakovanie variantu z 91. roku, ktorý sa spája s Melatom vedúcim na vrchol. My sme sa rozhodli pre „Magic Line, 6c A1“. Krásne lezenie po monolitických platniach na trenie a slušnými odlezmi medzi nitmi. Palo načal prvú dĺžku. Prvý nit asi v 18-tich metroch. Ešte si vravím, že by nebolo vhodné, keby tu hodil podlahu, ale to už s vypleštenými očami fičí po platni dolu. Našťastie sa zachytil na trávnatej poličke, avšak členok zodral až na kosť a rozhodne sa mu nechcelo ísť to znova. „Keď chceš liezť, natiahni si to sám“ bolo všetko, čo k tomu povedal. Bol som kľudnejší, keď som ten nit cvakol. Palo sa dal nahovoriť ešte na natiahnutie druhej dĺžky, avšak očividne nebol vo svojej koži a tak sme to po štyroch dĺžkach zabalili. Aspoň je prečo sa vrátiť.

No a potom už nasledoval zostup do civilizácie, krabicové víno na plošinách pri parkovisku, natlačenie sa do Fiatu, 16 hodinová cesta do Brna a odtiaľ vlakom domov do Blavy. Nákresy ciest a bližšie info o nich nájdete v Jamesáku 2/1996.

Melodramma, VI, 7 A3
Cesta vylezená v roku 1989 bratmi Coveliovcami, Fieschim a Spatolom. Pôvodný variant má 13 dĺžok a nevedie až na vrchol. Zrejme štvrté opakovanie 17., 18., 20.-23. 8. 2000 Palo Ďuriš a Braňo Hinca.
Variant z r. 1991 od tých istých majstrov má 17 dĺžok, pričom posledné patria ceste Melat. Piaty priestup starej a zároveň zrejme druhý priestup novej Melodrammy urobili Vojtěch Dvořák a Radek „Zoban“ Leinerth 24.-27. 8. 2000.

Qualifalaise, 7a+
120 metrov platňového a špárového lezenia z Vitaliho nitovačky. 16. 8. 2000 Palo Ďuriš a Braňo Hinca štýlom AF.

The Stargate, 7b
Moderná vynitovaná cesta Soldariniho a Pizzagalliho z roku 1997. Vojtěch Dvořák a Radek „Zoban“ Leinerth 23. 8. 2000 všetky dĺžky okrem 10. štýlom OS.

Time to Leave, 9-
Prvovýstup 18., 20., 21. 8. 2000 Vojtěch Dvořák a Radek „Zoban“ Leinerth. Okrem 3., 10. a 13. dĺžky boli všetky dĺžky vylezené na OS. Po dvanástich dĺžkach Paradisa sa odbočí vpravo, kde vznikli dve nové dĺžky. Ďalej sa pokračuje cestou Mediteraneo, ktorá sa 5 dĺžok pod vrcholom spája s cestou Melat. Cesta má 22 dĺžok leziteľných voľne v jednom dni.