Galéria Ganku (2250m ) - SZ stena

Patrí bezpochyby medzi najkrajšie a najzaujímavejšie tatranské steny. Názov vlastne patrí spodnej časti steny, ktorú od samotného vrcholu Malého Ganku (2425 m) oddeľuje mohutná sutinová galéria, ktorá sa tiahne pozdĺž celej šírky steny a rozdeľuje ju na dve polovice. Horný úsek je z lezeckého hľadiska málo zaujímavý. Spodná časť, Galéria Ganku, je asi 280 m vysoká, kolmá, v hornej časti previsnutá stena. Za nepriaznivého počasia, veľmi nebezpečná . Dnes je popretkávana horolezeckými cestami a každé ich prelezenie je úctyhodným výkonom.
Už vzhľad tejto steny na veľa rokov odrádzal horolezcov, aby zaútočili na jej najtažšiu strmú časť steny. Ako prví sa o to pokúsili dňa 21. 7. 1910 W. Kielnast a W. Wajnura. Liezli šikmou rampou. Lezenie ukončili viac menej v polovici steny, ked nedokázali preliezť stienku (tzv. stienka Wajnuru). Nasledujúceho roku 27. 7.1911 sa trojici poľských horolezcov I. Królovi, W. Kulczynskému jun., a J. Leseckiemu podarilo dokončiť tento prvovýstup rampou. Ohodnotili ho klasifikáciou V. Až v neskorších rokoch sa hodnota upravila na dnešných IV. V roku 1911 patril tento výstup medzi najlepšie poľské výstupy v Tatrách.
V 1931 roku najlepší vtedajší lezec - W. Stanislawski bol na vrchole svojej lezeckej kariéry. Majúc na svojom konte zdolanie Z steny Koscielca, S steny Žabieho koňa, Z steny Lomnice a veľa iných výstupov, začal sa zaujímať o stenu Galérie Ganku.
Stanislawski upriamil pozornosť na hlboký komín, pretínajúci pravú časť steny.Na prvý pokus sa podujal 12. 8.1931 s J.Staszlom. Po zdolaní zhruba polovice steny ich nečas prinútil k návratu. O týždeň neskoršie Stanislawski s Markom Žulawským znova vstúpili do steny. V dlhotrvajúcom a ťažkom spôsobe lezenia sa dostali až blízko okraja Galérie, kde sa komín dvíha a stáva sa previsnutým. Za pomoci dvoch skôb sa dostali vpravo na rebro, kde náročnosť bola už menšia a zakrátko stáli na suťovisku Galérie.

Stanislawského cesta v tom čase patrila do kategórie najväčších exponovaných a najťažších tatranských ciest. Táto cesta však neriešila stred steny. 15.VII.1939 Stanislawského cestu preliezol výborny skalný lezec Tadeusz Orlowski s S. Braunem v čisto klasickom štýle. Tu ho napadla myšlienka vyliezť novú klasickú cestu bližšie ku stredu steny.
30. VII. 1939 Orlowski s W.Goslawským nastúpili z kotla v dolnej časti steny. Po 150 m, kde dovtedy po celý čas viedol Orlowski, vypadol z previsnutého zárezu. Goslawski pád udržal a vymenil partnera vo vedení.. Po jednej dĺžke znova šiel do vedenia Orlowski. Pomaly postupovali hore v čoraz väčších obtiažach a v čoraz väčšej expozícii. O 18,30 ich zadržala ťažká previsnutá špára, vzdialena sotva 15 m od Galérie.V nastávajúcom súmraku sa rozhodli pre návrat. Po štvrtej dĺžke zlaňovania sa rozhodli zabivakovať na malej skalnej polici. Na druhý deň zlaňovali pod stenu.
Nedokončenie cesty prinútilo Orlowského a Goslawského použiť inú taktiku. 3.VIII.1939 vyšli na Galériu Ganku a zlaňovali z terasy 50 m do platní. Pred 4 dňami vyliezli z nej dlhým traverzom vpravo, ktorý ich doviedol do neforemného zárezu. Počas zlaňovania si Goslawski obzrel terén vľavo od zárezu, čo dávalo väčšie nádeje na priestup.Kľúčom do dalšej dĺžky bol kominok pomedzi stenu a zdola nevidenú vežičku. Z vrcholu vežičky liezli ďalej veľmi ťažkými platňami. Boli to už posledné ťažkosti.
Zvláštnosťou tohto štýlu bolo dokončenie výstupu v dvoch etapách. Jednako na ospravedlnenie autorov výstupu treba povedať, že dovtedy nahromadenie tolkých náročných problémov sa v Tatrách ešte nevyskytlo. Cesta Orlowského bola uznaná za jednu z najťažších ciest v Tatrách. Túto pozíciu si udržala po dlhé roky. Tadeusz Orlowski i ked patril medzi veľkých športovcoch, nebol veľmi spokojný so svojím najlepším výstupom, hlavne so spôsobom jeho prevedenia. O niekoľko rokov neskôr - 6.VIII.1943 s J.W.Žulawskím vykonal druhý prelez svojej cesty. Tento výstup však stále neriešil stred steny. Mokrý komin v strede steny ostával stále nedotknutý.
Stred steny, teda centrálny komín sa stal korisťou Czeslawa Lapinského a Kazimíra Pazsuchu. V tomto období patrila táto dvojica medzi najlepších technických lezcov. Za pomoci desiatkov skôb v dňoch 6. a 7. 9.1944 prekonali 300 m steny. Ich výstup nemal žiadne dramatické príhody. Komín ich pustil hned na prvýkrat.
Trvalo ešte 10 rokov, kým sa tento výstup dočkal druhého prelezu od štvorice popredných slovenských horolezcov: Ivan Gálfy, Ivan Lehotský, Jozef Psotka, Zdeno Zibrín.
V tejto stene sa odohralo viacero záchranných akcií, ktoré patria k najvažnejším záchranným akciám v histórii tatranskej horskej služby. Prvou záchrannou akciou, ktorú uskutočnila HS v tejto stene za použitia moderného záchranného materiálu, bola záchrana horolezkyne v starej ceste 23.VII.1959. Spust bol prevedený v Gramingerovej sedačke na chrbte záchrancu, ý po troch sedemdesiatmetrových úsekoch. ( vtedy si ešte netrúfali spustiť to naraz). Taktiež prvýkrat použili prilby - motoristické.

Zostup: z Galérie do Rumanovho sedla. Z okraja Galérie vystúpime hore asi 50 m , traverzujeme doprava nad žľabom, ktorý oddeľuje stenu Rumanovho sedla od Galérie. Pravým okrajom asi 40 m dolu na lávku a ňou priamo do sedla. Ďalej zostup do Rumanovej doliny.

Zostup späť pod SZ stenu Galérie cez Pustú lávku, II, 2 hod.

1. Ľavá cesta, T1/76, S. Glazek, A. Smólski, 12 a 14. 9.1975, V, A2, A3, 7 hod.

2. Klasická cesta, AP-90, I. Król, W. Kulczynski ml., J. Lesiecki, 27. 8.1911, miestami IV, 2 - 3 hod., 2. výstup : A. Grósz, T. Kregczy ml., L. Rokfalussy, Z. Votisky, 26. 8.1911, 3. výstup: J. Humpola, A. Sokolowski, M. Sokolowski, 7. 8.1924, s novým variantom zľava, sólo: J. Leporowski, 7.1927, 1. zima: W. Goslawski, K. Paszucha, 13. 4.1939, 2. zima: J. Brandobur, A. Puškáš, 30. - 31. 12.1949, 3. zima: K. Johanovský, Torn, 20. 4.1960

3. Kuchařová cesta, AP-195, R. Kuchař, B. Svatoš, 14. 9.1954, V A1, 7 hod., 1. zima: J. Ďurana, K. Hauschke, 16 - 17. 3.1963, 2. zima: Launer, Chrenka, 2. 3.1975, 1. RP: L. Kořínek, V. Šimánek, 2. 8.1983, VI+

4. Kút čiernej platne,  P. Pochylý, J. Unger, L. Hodál, V. Pipal, O. Duba, 30. 5.1971, V+ A2, 6 hod.

5. Cesta pavúkov, AP-101, K-699, P. Dieška, O. a P. Pochylý, J. Zrůst, 30. 8.1967, V+ A2, 3 hod., 2. výstup: M. Grochowski, K. J. Rusiecki, 26. 6. 1969, 1. zima: T. Gibibski, P. Kowalczuk, január 1970, 2,5 dňa

6. Cesta Ďurana, Pochylý, AP-101, K-700, J. Ďurana, P. Pochylý, 11. -12. 9.1963, VI- A2, 8 hod., 2. výstup: A. Mróz, A. Swirczynski, 6. - 7. 7. 1968, 1. zima: J. Ďurana, P. Pochylý, 12. -13. 4. 1964, 2. zima: P. Vaško, B. Kadlčík, 19. - 20. 3. 1973, 3. zima: J. Romanovský, Hanák, 22. - 23. 2. 1975, 1. RP: V. Plulík, J. Markech, 19. 8. 1992, VIII

7. Komín Lapinského a Paszuchu, AP-93, K-701, Cz. Lapinski, K. Paszucha, 6. -7. 9.1944, VI A1 A2, 10 hod., 2. výstup: I. Gálfy, I. Lehotský, J. Psotka, Z. Zibrín, 2. - 3. 9.1954, 3. výstup: K. Cerman., J. Mašek, 5. - 6. 9.1954, 1. zima: Budín. Kolísek, Matras, Veselý, 18. - 19. 4. 1960, 2. zima: Z. Studnička, J. Šmarda, V. Tichý, 20. - 21. 4.1960, 3. zima: Z. Hrubec, M. Mikeš, 14. - 15. 4. 1961, 4. zima: J. Ďurana, T. Hanzel, P. Plašil, 22. - 23. 4.1961, 1. RP: V. Plulík, J. Markech, leto 1992, kl. VII
Poznámka: Jozef Čihula, český horolezec, zdolal Lapinského komín v roku 1960 len s troma skobami za 5 1/2 hod.

8. Centrálny kút, J. Hradecký, O.a P. Pochylý, 21. - 22. 3. 1980, V+ A2, A3, 22 hod., 2. zima: J. Dutka, V. Plulík, 12. 3. 1994, 1. leto: A. Buzinkay, R. Hajdučik, O. Pochylý, 16. 9. 1982, 10 hod.

9. Studničková cesta, AP-98, K-702, 1. pokus: J. Horvát, A. Puškáš, 11. 9. 1946 a 21.8.1947, do dvoch tretin, Z. Studnička, K. Hauschke, 22. 9.1960, V+, 8 - 10 hod., 2. leto: A. Mróz, K. Zdzitowiecki, 7. - 8. 8.1962, 3. leto: B. Uchmanski, J. Wachowicz, 28. - 29. 8.1962, 4. leto: J. Ďurana, J. Fabik, 27. 7.1963, 1. zima: Z. Studnička, P. Černík, 22. - 23. 4. 1961 (alebo marec 1961?), 2. zima: slovenskí horolezci?, 3. zima: T. Gibinski, T. Piotrowski, 3. - 5. 1.1969, 1. sólo: P. Pochylý, február1978, 3 dni

10. Orlowského cesta, AP-92, K-703, W. Goslawski, T. Orlowski, 30. - 31. 7. 1939, a 3. 8.1939, VI-, 6 - 8 hod., 2. leto: J. W. Žulawski, T. Orlowski, 6. 8. 1943, 3. leto: I. Gálfy, I. Kluvánek, B. Korsák, A. Stolz, R. Richvalský, I. Urbanovič, 20. 8.1958, 4. leto: J. Lange, T. Piotrowski, Z. Prusisz, 20. 8.1966, 1. zima: I. Gálfy, J. Sláma, I. Urbanovič, J. Wencziller, 3. - 4. 3.1959, 2. zima: J. Ďurana, P. Plašil, 15. - 16. 4. 1961, 3.zima: I. Kluvánek, J. Psotka, Z. Zibrín, 18. - 19. 4. 1961

11. Centrálny pilier, AP-102, K-704, R. Antoníček a druhovia, 15. 10. 1963, V+ A1, 3.5 hod., 2. leto: P. Dieška, P. Páleníček, O. Pochylý, P. Pochylý, J. Zrůst, 31. 8. 1967, (opis),  3. leto: J. Franczuk, J. Kielkowski, R. Rowalewski, 29. 7. 1969, 1. RP: Buzinkay, Bruchholz, 9. 9. 1982, VII-, posledné pôvodné technické miesto

12. Stanislawského cesta AP-91, K-705, W. Stanislawski, M. Žulawski, 19. 8.1931, V+, 2 - 6 hod., 2. leto: W. Goslawski, T. Orlowski, 31. 7.1939, 3. leto: M. Babinski, W. Goslawski, Cz. Mierzejewski, 2. 8. 1939, 1. zima: K. Cerman, R. Kuchař,  J. Mašek, B. Svatoš, 4. - 5. 3. 1955, 2. zima: I. Kluvánek, V. Šmída, 4. 4. 1957, 3. zima: R. Antoníček, J. Ševčík, 6. 4. 1957, 1. sólo: V. Tatarka, 28. 7. 1994, 70 minút

13. Poľská cesta AP-103, K-706,  J. Franczuk, J. Kielkowski, R. Kowalewski, 29. 7.1969, V, 3 hod.

14. Puškášov pilier, AP-94, K-707,  J. Petrlova - Pospíšilová, A. Puškáš, 26. 7. 1948, VI, 2 - 6 hod., 2. leto: J. Andráši, M. Mereš, 18. 7.1953, 3. leto: H. Czarnocki, A. Wala, 8. 8. 1955, 1. zima: bratia Weiglovci a druhovia, marec1959, 2. zima: M. Popko, D. Topczewska, 24. 4.1961, 3. zima: J. Kurtisz, J. Wencziller, 21. 4.1963

15. Gálfyho cesta, AP-105, K-711, I. Gálfy, F. Gažo, J. Koreň, J. Pikovský, 26. 7.1953, VI, 10 hod., 2. leto: T. Piotrowski, Z. Prusisz, 11. 8.1966, 1. zima: W. Jedlinski, K. J. Rusiecki, 23. 4.1968

16. Stredom platni, T 4/73, T. Gibinski, M. Piekutowski, J. Skozek, Z. Wach, 6. a 8. 8.1973, V+ A2n, 6 - 8 hod., 1. RP: Jandík a druh, 18. 7. 1986, VII

17. Hauschkeho cesta, AP-106, K-708, J. Fabík, K. Hauschke, 20. 8.1963, V, 4 hod., 1.zima: J. Milewski, T. Piotrowski, 20. 3.1969

18. Variant v pravej časti steny, AP-104, W. Dobrowolski, S. Kowenicki, M. Szczuka, 25. 7. 1926, II-III, 3 hod.