Ardéche

text a foto Igor Koller

O skalách v Ardéche, kdesi vo Francúzsku, som počul už dávno a niečo som čítal pred pár rokmi aj v Montane. Vyzeralo to na trochu väčšie Pajštúny s typicky kvalitnou a krásnou južanskou skalou, vyrastajúcou priamo z výborných potokov, volajúcich po kúpaní a osviežení. Terény skôr kolmé, ako previsnuté, obtiažnosť skôr stredne ťažká, ako extrémna a vraj veľmi pekná príroda a prostredie. Zdalo sa mi to ako ideálne miesto na rodinnú a trochu aj lezeckú dovolenku.

52000ar2.jpg (28158 bytes)
Viky Kollerová v ceste Crochette surprise, 4c, s fantastickým oblúkom Cirque de Gens v pozadí.

Oblasť Ardéche sa, ako väčšina známych skalných arén, nachádza na juhovýchode Francúzska asi sto kilometrov západnejšie ako Buoux. Celý región sa volá podľa rovnomennej riečky Ardéche a jej atraktívneho kaňonu. Riečka je ľavým prítokom známeho veľtoku Rhône. A keď budete Ardéche prvýkrát hľadať na mape, nájdite si na diaľnici Lyon – Marseille zhruba v polovici mesto Montélimar a ste takmer doma. Lebo odtiaľto je to do hlavných centier regiónu, ktorými sú Vallon-Pont d´Arc, Ruoms a Aubenas, okolo 30 až 40 kilometrov smerom na západ. Myslím tým južnú spodnú časť regiónu okolo riečky Ardéche a jej prítoku Chassezac, ktorá vytvára prirodzenú oblasť s takmer rovnakým výborným vápencovým lezeckým materiálom. Práve túto časť vám bližšie predstavím. Posledný lezecký sprievodca zahŕňa aj severnú časť regiónu okolo miest Privas, Vernoux až po Annonay, kde už prevláda žula a iné vyvrelé horniny a s riečkou Ardéche už majú málo čo spoločné. Celý sprievodca popisuje okolo 50 skalných oblastí s vyše 2000 cestami a to sa za jednu dovolenku nedá ani pozrieť.

Ardéche je populárna turistická oblasť a cez prázdninové mesiace je naozaj zaplnená ľuďmi. Populárna je práve tým, že poskytuje všetky kombinácie aktivít v prírode. Splavovanie riečok je tu zrejme športom a zábavou číslo jedna, samozrejme spolu s kúpaním a skákaním do vody. Kajaky a kanojky si môžete požičať za 200 až 400 frankov podľa dĺžky splavu. Vyvezú vás hore tokom a celá rodina sa môže pokúsiť dostať po vode naspäť k svojmu autu. Úseky sú to nenáročné a oveľa viac ako prevrátených lodičiek sme ich videli uviaznutých na plytčinách. Snáď len priamo v hlavnom kaňone sú aj náročnejšie úseky, ktoré doporučujú úplnym amatérom prekonať po súši. Pohľady na pestrofarebné plávajúce kocábky v romantických zákutiach potokov sú pre Ardéche typické. Samozrejme je tu obrovské množstvo lezeckých možností. Od liepakov, cez klasické športové jedno a dvojdĺžkové cesty až po steny vysoké cez sto metrov v hlavnom kaňone, ktoré sú označované ako „Terrain d´aventure“ s doporučenou prilbou a alpinistickými skúsenosťami. Výstupy majú aj šesť dĺžok s obtiažnosťou do 8a+.

52000ar1.jpg (28126 bytes)
Mohutný prírodný most Pon d'Arc ponad Ardéche.

Všade je tu plno jaskýň od tých veľkých sprístupnených pre verejnosť až po športové, odkiaľ sa ľudia doprevádzaní sprievodcom vracali ovešaní karbidkami a zablatení až po uši. Pravdaže všade sú perfektné terény pre turistiku, behanie a horské bicykle, až po možnosti jazdenia na koni či hranie tenisu pre tých náročnejších. Ak máte z týchto riadkov dojem, že si tu ľudia šliapu po hlavách, je to pravda len čiastočne, pretože stačí odísť pár sto metrov ďalej a ste osamotení v príjemnej divočine.

Pri príchode do južnej časti Ardéche si zvoľte cestu ponad hlavný kaňon od mestečka St. Martin d´Ardéche do Vallon-Pont d´Arc s mnohými vyhliadkami na riečku a steny. Na konci vás čaká Pont d´Arc, skutočne prekvapujúco mohutný prírodný skalný most ponad Ardéche. Zo stredísk okrem spomínaného Vallon-Pont d´Arc sa mi zdá pre lezcov dôležitejší i príjemnejší Ruoms, kde sa dá kúpiť aj nový lezecký sprievodca. Máme ho samozrejme v našom Infocentre JAMES. Sprievodca z konca 90-tych rokov je moderne spracovaný, každá oblasť s prehľadom počtu ciest a ich obtiažnosti, orientácie skál, doporučenej dĺžky lana a počtu expresiek. Aj keď sa systém snaží byť čo najprehľadnejší, chvíľu trvá presne sa v ňom zorientovať a aj niektoré prístupy ku skalám definitívne pochopíte, až keď sa z nich budete vracať. Ale to poznáme aj z iných končín sveta.

Chauzon – Cirque des Gens

Cirque des Gens nie je len výborná lezecká oblasť, ale aj taký malý zázrak prírody. Riečka Ardéche si tu prerazila cestu skalami obrovským oblúkom, ktorý pochopíme až z vrcholu niektorej lezeckých ciest. Po oboch stranách riečky sú steny vysoké až 60 metrov a popod ne vedú po skalných laviciach turistické a prístupové chodníky. Lezie sa len na pravom brehu, ktorý tvorí väčší vonkajší oblúk a je orientovaný na juh. Jeho dĺžka je okolo dvoch kilometrov a keďže je tento poloblúk takmer dokonalý, jeho pravá časť je obrátená na juhozápad a ráno je tu tieň, naopak ľavá časť má zase tieň poobede. Takže aj v teplých dňoch sa dá skryť pred slnkom.

52000ar3.jpg (16266 bytes)
Igor Koller v zajatí stalaktitov v Les Branches, 6b+.

Sprievodca obsahuje 312 ciest, čo je na jednu súvislú stenu neuveriteľné množstvo. Väčšina má obtiažnosť od 6a do 7b, takže je to ideálne pre lezcov strednej výkonnosti, ale je tu aj dostatok výstupov v nižších stupňoch a pár ciest od 7c do 8a. Steny sú kolmé a mierne previsnuté, nájdu sa žily, kúty, škárky, hrany a aj väčšie previsy hlavne v ľavej časti steny. Prevláda však lezenie po lištách, niekedy dosť ostrých. Keď tam boli naši pretekári, veľmi sa im to nepáčilo, lebo súvislé previsy po veľkých obliakoch nezraňujúcich ruky tu ozaj nie sú. No normálni lezci si prídu na svoje.
Je to veľmi dobré miesto na rodinnú dovolenku. Najbližší kemping je 20 minút pešo od skál priamo na brehu Ardéche, takže kúpať sa dá okamžite. Na ľavom brehu sú desiatky prírodných skokanských mostíkov, ktoré niektoré decká využívajú s nepochopiteľnou vytrvalosťou a niektoré aj s pre mňa nepochopiteľnou odvahou. Aj turistika po obidvoch stranách riečky má svoje čaro s mnohými krásnymi prírodnými zákutiami. Odchádzali sme z tohoto miesta veľmi spokojní.
Prístup na Cirque des Gens je veľmi jednoduchý. Po hlavnej ceste z Ruoms smerom na Aubenas asi 5 km, na začiatku dedinky Pradons odbočíme doľava na Chauzon. Veľkú skalnú bariéru je vidieť už z hlavnej cesty. Cez úzky starý most prekročíme riečku Ardéche, priamo za mostom neodbočíme doprava, ale pokračujeme rovno strmšou cestou asi 500 metrov na veľké parkovisko, odkiaľ je to ku skalám naozaj slabých desať minút. Najbližší kemping je vľavo pred mostom, už som ho spomínal pár riadkov dozadu. V plnej sezóne tu jeden deň pre tri osoby vyšiel na 90 frankov a kto chce mať v lete istotu, že nebude všetko obsadené, adresa je Camping du Pont, 07120 Pradons, tel. 0475 939398 alebo 0475 396226.

Berrias a Casteljeau

52000ar4.jpg (28407 bytes)
Igor skúša Mousse á cas, 7a, typické škrabky v Cirque des Gens.

Pod týmto názvom sa skrýva viac oblastí pri riečke Chassezac, ktorá je prítokom Ardéche. Sú to oblasti Chaulet, Mazet, Actinidias a Blocs VVF. Historicky sú tu asi najstaršie skaly, na ktorých sa v Ardéche začínalo liezť. Z Vallon-Pont d´Arc alebo z Roums sa sem dostaneme po ceste D 111 smer Ales. Po asi 20 kilometroch sa dostaneme na hlavnú cestu D 104 z Aubenas do Ales. Po nej pár kilometrov doprava smerom na Aubenas a ešte pred mostom cez Chassezac odbočíme doľava na Casteljeau. To sme už len pár kilometrov od prvej skalnej oblasti Chaulet. V spleti miestnych komunikácií a uličiek sa snažíme dostať ku kempingom pri riečke a pomôcť nám môžu smerovky na „L´escalade“. Ale ako som spomínal na začiatku, niektoré prístupy pochopíte až pri ceste späť.

Chaulet
Rozsiahla skalná oblasť priamo na brehu teplučkej riečky, kde sa do niektorých ciest nastupuje takmer priamo z vody. Charakter je podobný ako pri Cirque des Gens, skaly väčšinou kolmé a jemne previsnuté, stenové lezenie väčšinou strednej obťažnosti, ale aj veľa ciest v stupni 5. Sprievodca udáva 181 výstupov, dnes ich bude možno opäť o pár viac. Skaly sú orientované presne na juh. My sme sem prišli presne na poludnie horúceho dňa a trochu sme sa naľakali. Všade množstvo kúpajúcich sa ľudí v krajne civilizovanej krajine. Cesty sa mi zdali dosť vyšmýkané a tak sme bez vytiahnutia lana radšej odišli do Chauzon. Ako som sa neskôr dozvedel od miestnych lezcov, stačilo zájsť do sektorov trochu ďalej od kempingu a skala sa výrazne zlepší, je to vraj výborné stenové lezenie v drsnej skale. Na prázdninové mesiace sa mi to veľmi nepozdávalo, ale asi to bude aj nedostatočnou znalosťou pomerov.

Mazet
Keď sa presunieme pár kilometrov smerom na západ proti prúdu riečky Chassezac, dostaneme sa do ďalších známych oblastí. V orientácii pomôže veľký rybník po pravej strane. Za rybníkom doprava k riečke, prejdeme cez most a hneď za ním odbočíme doľava na veľké prašné parkovisko. Odiaľto sú proti prúdu prvé skaly oblasti Mazet naozaj len pár minút chôdze. Keďže je to jedna z najstarších oblastí v regióne, niektoré populárne cesty sú trochu vykĺzané. Opäť stenové lezenie stredných obťažností s veľkým množstvom ciest v stupni 4 a 5, takže ideálne pre rodinné lezenie aj s menšími deťmi. Sprievodca udáva 111 ciest a steny sú orientované na západ, celé doobedie sa dá teda liezť v tieni. V kombinácii s blízkymi skalami Actinidias, ktoré sú pre zmenu otočené na východ, sa okrem obedňajšej prestávky z lezeckej nečinnosti na slnko vyhovárať nedá…

Actinidias

52000ar5.jpg (33973 bytes)
Viky s trochou napätia pred zapnutím expresky.

Keď za mostom pokračujeme pár sto metrov po ceste do kopca, doprava odbočuje cesta ku kempingu Les Actinidias. Prvé skaly začínajú asi päť metrov za stanmi kempingu a je tu okolo 60 ciest. Ak sa doteraz zdalo, že v Ardéche sú len možnosti pre priemerných lezcov, tu som prišiel aj na svoj omyl. V diagrame ciest tu výrazne prevládajú výstupy od 8a vyššie! V sektore Renep som narátal 12 ciest za 8a a 8a+, jedna 8b a dve 8c s otáznikmi. Priamo v kempingu sú ľahšie cesty pre rodinu. Prvá časť sektoru Renep sú vymyté jaskyne s oblými chytmi a spoďákmi cez rôzne stropy. Dá sa tu rozhýbať na pár cestách za 7a a potom… To potom sa netýkalo mňa. Skaly sú skryté v stromoch, takže na lezenie je prijateľne aj v teplejších dňoch. Druhá časť sektoru sa mi páčila viac, lebo je z tiahlych previsnutých stien, kde aj cesty za 8a vyzerali rozumne a veľmi vyvážene. Vyonsajtoval som si tu dve nádherné 6 céčka a mrzelo ma, že sme sa sem dostali až ku koncu výjazdu. Skaly sú pár metrov od osviežujúceho kúpania. Kemping bol dosť plný, ceny prijateľné, pre tri osoby za 76 frankov. Adresa – Camping Les Actinidias, S.A.R.L. KIWI a Casteljau, 07140 Les Vans, tel. 0475 390279.

Blocs VVT
Aby sme boli úplne kompletný s možnosťami pri riečke Chassezac, asi dva – tri kilometre cestou hore od spomínaného mosta prídeme do kempingu VVT, kde je obrovské množstvo balvanov na bouldrovanie po oboch stranách cesty. Ja som s dvomi miestnymi mladými lezcami bouldroval v údolíčku smerom k Chassezacu. Liepaky sú tu dokonca jemne vyznačené, pretože tu pravidelne bývajú preteky v boulderingu. Bolo to výborné a atmosféra spoločného skúšania, hecovania a predvádzania sa vypukla naplno. Darili sa mi na prvý pokus mnohé liepaky a nakoniec som až doma zistil, že na tento ošiaľ doplatila jedna moja šľacha od prsteníka. Aj blízko päťdesiatky sú lezci dosť veľkí blázni.

Salavas – Les Branches

Aby som definitívne potvrdil, že do Ardéche sa oplatí a dokonca aj v lete prísť za osmičkovými problémami špičkových lezcov, na koniec som si nechal veľkú jaskynnú oblasť Les Branches orientovanú na sever na brehu Ardéche. Z 23 ciest je len jedna za 6b+, pár ciest za 7a a 7b na rozohriatie a potom už len 7c a najviac ich je od 8a vyššie až po 8c. Previsy a previsy, stropy po kvaploch a veľkých oblých chytoch, presne to, čo teraz frčí. Mne úplne stačilo spomínané 6b+ po obrovských kvapľoch, kde som dezorientovaný v strope potrafil na štand len vďaka miestnym lezcom, bol to zážitok.
Dostanete sa sem z Vallon-Pont d´Arc cez most do Salavas, tu odbočíme doľava smerom na kemping dolu tokom riečky Ardéche. Kemping je pre našinca zbytočne prepychový. Tu odstavíte auto, prejdete kempingom a idete chodníkom ponad riečku, v jednom mieste sú v skalách dokonca pomocné laná. Z kempingu je to pomaly asi 30 minútový presun, ale stojí za to.

Čo na záver k lezeniu v južnej časti regiónu Ardéche. Išiel som tam za priemerným lezením a dobrou rodinnou dovolenkou. Naše očakávania sa celkom splnili. Oproti pôvodným informáciám sme však našli veľa cieľov aj pre vážnych lezcov, keď sa ťažké veci dajú liezť aj v lete, aj keď jar a jeseň sú samozrejme výhodnejšie. Sprievodca a miestni lezci všetkých vyzývajú k normálnemu správaniu, neprovokovaniu čiernym kempovaním, rešpektovaniu súkromných pozemkov a záhrad. Poznáme tieto problémy aj u nás, verím, že naši lezci sú schopní dodržiavať základné pravidlá aj vo Francúzsku. A ešte k ceste autom. Klasický smer ako do Buoux či Verdonu, teda cez Toríno a Briancon, potom na GAP, Veynes, Serres, Nyons, Grignan a sme pri rieke Rhône. Dobrá mapa Francúzska je však cez všetky rady nevyhnutnosťou. Prajem peknú lezbu.

 
Horolezectvo | Umelé steny | Ski alpinizmus | Ľadové lezenie
Galéria | Story | Sprievodca | Svet | English version

© 2001 Vladimír Linek & Ján Krempaský