Jar na lyžiach
Rasťo Križan
König Spitze (3851 m)
Východná stena König Spitze s naznačeným smerom zostupu.
|
Veľký piatok 21.4.
Po celonočnom a čiastočne dennom cestovaní prichádzame do
dedinky Sulden (1900 m) na severovýchodnej strane oblasti Ortler
v južnom Tirolsku. Počasie je úžasné, lyžiarska sezóna vrcholí,
hotely sú napchaté. Aby sme dokázali splniť náročné požiadavky
najmladšieho člena výpravy, ktorým je moja 3 a pol ročná dcéra
Petra, taktiež sa ubytujeme v miestnom penzióne s výhľadom na
König Spitze (Il Gran Zebru) vysoký 3851 m, čo si samozrejme
tunajší majitelia nehnuteľností nechajú aj zaplatiť. Ela, náš
ďalší spoločník, sa musela zriecť svojich lyžiarskych ambícií a
dočasne sa prepožičať do funkcie opatrovníčky a pestúnky.
Sobota 22. 4.
Zatiaľ čo sa prvá polovica výpravy v základnom tábore (200 m za
dedinou) venuje sánkovaniu a bobovaniu, útočná skupina v zložení
Robo Karkusz a ja vyráža na chatu Schaubach do výšky 2581 m,
využívajúc k tomu z pochopiteľných príčin služby lanovej dráhy
účelne končiacej pred jej dverami. Neuspokojení týmto
„športovým“ výkonom sa ešte v ten istý deň presúvame cez ľadovec
Sulden pod východnú stenu König Spitze. Na veternom rebre vo
výške 2950 m staviame prvý a zároveň posledný tábor. Nastavujeme
budík na 5.00 hod. Nasleduje príjemne strávená noc v spoločnosti
chrápajúceho kamaráta a plieskajúceho stanu vo vetre. Cieľom
druhého dňa je vystúpiť do sedla Königsjoch na východnej strane
König Spitze, napojiť sa na normálku idúcu z juhu, vystúpiť na
vrchol, zlyžovať severnú stenu Holzerovou cestou, vystúpiť
naspäť tou istou cestou a južnou stranou cez sedlo Königsjoch sa
potom vrátiť na ľadovec Sulden.
Nedeľa 23.4.
Zlyžovanie východnej steny König Spitze. |
Budíme sa o 7.00 hod. Narýchlo balíme a vyrážame. „Včasným“
vstávaním sa nám „podarilo“ vyhnúť rýchlemu otepľovaniu a do
sedla vystupujeme pohodlne sa brodiac vyše kolien v ťažkom,
lepivom snehu. Pohľad zo sedla na zástupy lyžiarov stúpajúcich
normálkou z juhu smerom k vrcholu nám ukáže, kadiaľ vedie
najľahšia cesta smerom hore a že náš variant určite nepatrí
medzi najrýchlejšie a najpohodlnejšie, keďže sme tu s lyžami
úplne sami. Po 1/2 hodine sa zaradíme do zástupu kráčajúcich a
vychutnávajúc vravu v niekoľkých svetových jazykoch stúpame k
vrcholu. Zhruba vo výške nad 3400 m sa kvalita snehu pozitívne
mení a nasadzujeme mačky. Asi po 4 hodinách sedíme na vrchole.
Pohľad z vrcholu do severnej steny pokrytej modrým ľadom mení
naše plány. Rozhodujeme sa pre východnú stenu, kadiaľ vedie
ľahší a mäkší, výrazný kľukatý žľab až k úpätiu. Pri vrcholovom
kríži obúvame lyže. Ostatní spolucestujúci nechávajú lyže asi
200 metrov pod vrcholom a tým sa pripravujú o celkom zaujímavý
vzdušný traverz (okolo 45°) z vrcholu vytvrdnutou stienkou späť
k normálke. Nasleduje lyžovanie po juhovýchodnom rebre. Je to
doslova pláň široká asi 200 metrov, dosť vysoko položená, slušne
naklonená do východnej steny, avšak nie veľmi strmá. Asi po 300
metroch vo výške 3500 m odbočujeme doľava a vstupujeme do
východnej steny, kde sa strmosť zvyšuje a kde môžeme konečne
vychutnať samotu. Na vychutnávanie však nie je čas. Teplota
stúpa, sneh je už poriadne vodnatý a východná stena prebrázdená
vyhriatymi skalnými stienkami a prahmi nás núti k rýchlemu
zostupu. Lyžovanie neprekračuje strmosť 45° . Je tu dostatok
priestoru na rozlyžovanie do strán a v polovici steny expozícia
výrazne klesá. Pobyt obmedzujeme na minimum a asi za 20 minút od
obutia lyží po prekonaní výškového kilometra stojíme na ľadovci.
Balíme stan, dorazíme poslednú plechovicu piva a zostupujeme o
ďalší výškový kilometer do Suldy. Ešte v ten istý večer sa
presúvame späť na Slovensko.
Lyžovanie z König Spitze nepatrí určite medzi katalógové typy
rodinných dovoleniek. Na druhej strane však ponúka lyžiarske
vyžitie pre prakticky všetky výkonnostné stupne lyžiarov
holdujúcich alpskému „mimozjazdovkovému“ lyžovaniu. Stačí si len
vybrať svoj „prásk“ a nepreceniť schopnosti.
Holzerova cesta v severnej stene predstavuje jeden z
najvážnejších alpských extrémnych zjazdov. Vyrovnaná strmosť 55°
a vysoká expozícia (zjazd končí skalnými prahmi a otvoreným
ľadovcom Königswand) ju k tomu bezpochyby predurčuje. Keď k tomu
prirátame objektívne nebezpečenstvo výskytu ľadových platní,
sťaženého zostupu a úniku zo steny sériou nejasných zlaňákov a
traverzov cez nestabilné sérakovisko (čo určite príde vhod pri
zhoršení počasia), dostávame ucelený obraz o celom podniku.
Naopak výstup normálkou z juhu od chaty L.E. Pizzini - Frattola
umiestnenej vo výške 2700 m a zjazd tou istou cestou nie je
zvlášť náročný a nebezpečný. Počas výstupu bolo vidieť dvojice
postupujúce celou cestou výlučne na lyžiach až pod vrcholovú
stienku. Za dobrých snehových podmienok ho zvládne prakticky
každý, kto má znalosť z pohybu na lyžiach po neupravených
svahoch a dokáže zniesť miernu expozíciu v hornej časti
juhovýchodnej steny.
Určitý medzistupeň medzi obidvoma vyššie zmienenými možnosťami
predstavuje zjazd východnou stenou. Pri odpojení od normálky asi
vo výške 3500 m do východnej steny sa expozícia a strmosť, ktorá
však podľa nás neprekračuje 45° , mierne zvyšuje. Pokračovať sa
dá dvoma spôsobmi. Viacej vľavo popod výraznú skalnú stenu sa
dostanete priamo do širokého kotla, ktorý ústi po asi 500
metroch na ľadovec. Alebo sa dá pokračovať vpravo od
predchádzajúceho variantu priamejšie do užšieho žľabu (šírka ani
tu nie menej ako 5 metrov), kde však môžete naraziť pri
nedostatočnej snehovej pokrývke na malý skalný prah. Aj týmto
spôsobom sa v nižšej časti napojíte opäť do hlavného kotla vo
východnej stene, ktorým zídete bez problémov až na ľadovec.
Ostatné cesty vo východnej stene končia skalnými stenami a treba
sa pripraviť na dlhé zlaňáky.
Poznámky:
Všetky udávania smeru v texte sú z pohľadu lyžiara. Lanovky zo
severnej strany na chatu Schaubach končia spolu so zimnou
sezónou posledný májový týždeň. Nastáva prestávka a príprava na
letnú sezónu a zdochol tu pes. Všetko osadenstvo údolia
odcestuje do teplých krajín užívať ťažko zarobené peniaze a vás
bude čakať tiahly výstup popod odstavenú lanovku na ľadovec.
Výborná mapa: ORTLER-CEVEDALE, ORTLERGEBIET, hárok 08, mierka
1:25.000, vydavateľstvo Carte e Piante Turistiche TOBACCO.
Aiguille d´Argentiere (3902 m)
Aiguille d´Argentiere: 1 - pôvodný zjazd, 2, 3 - varianty. |
Piatok 5. mája večer, Brusel. Odkladám oblek do skrine,
narýchlo balíme veci, varíme liter kávy a o desiatej večer
vyrážame (moja spoločníčka Ela a ja) na 750 kilometrovú cestu do
Chamonix. Ráno v sobotu okolo 6.00 upadáme na parkovisku v
centre Chamonix do krátkeho spánku. Nasleduje tematická, už asi
rituálna prehliadka mesta, kontrola počasia, návšteva tých
istých obchodov, kontrola stavu tekutín a ich následné doplnenie
v tom istom supermarkete. Príprava operačného plánu na ďalšie
dni, z dlhej chvíle lezenie na miestnych cvičných skalkách pod
ľadovcom Mer de Glace v oblasti L´Arveyron a krátky
aklimatizačný výstup k chate Lac Blanc na druhej strane údolia.
Keďže máme k dispozícii teraz iba dva dni, už v nedeľu ráno
7. mája sa vezieme prvou lanovkou z Argentiere (1220 m) na
Aiguille des Grands Montents vo výške 3295 m. Odtiaľ sa spúšťame
po ľadovci Rognons, v pravej časti poriadne posiatom trhlinami,
na ľadovec Argentiere, po ktorom pohodlne prejdeme za 30 minút k
chate Argentiere vo výške 2771 m. V tomto ročnom období a za
takýchto snehových a poveternostných podmienok je samozrejme po
okraj napchatá skialpinistami. Nezdržiavame sa, je 10.00 hod a
rýchlo sa otepľuje. Cieľom je vrchol Aiguille d´Argentiere a
zjazd južnou stranou. Asi 300 metrov za chatou Elu upúta plochý
vyhriaty balvan, ktorý zredukuje na polovicu naše dvojčlenné
útočné družstvo. Sám, ale nie osamotene, vystupujem k vrcholu
stredom južnej steny cez ľadovec Milieu. Cestou stretávam
niekoľko desiatok lyžiarov. Za tri a pol hodiny dorážam do sedla
tesne pod vrcholom, odkiaľ moji predchodcovia začali zjazd.
Krátko sa kochám výhľadom na severné steny Aiguille Verte a les
Droites na druhej strane údolia s úžasnými snehovými stenami a
pokračujem ešte asi 50 m po vyfúkanom hrebeni na vrchol. Kvalita
snehu sa mi celkom pozdáva, preto sa rozhodnem pre zjazd priamo
z vrcholu (variant 3). Strmosť neprekračuje 50°, svah sa
postupne zvažuje do skalného lievika nie širšieho ako 3 metre,
kde je strmosť najvyššia. Po prekonaní asi 200 výškových metrov
expozícia klesá, pripájam sa k stopám predchodcov a normálkou v
južnej stene (variant 1) zostupujem k vyhriatemu kameňu. Zostup
po ľadovci Argentiere je oddychový a lyže vyzúvame iba niekoľko
desiatok metrov od parkoviska s našim autom.
Presilovka na normálke
Aiguille d´Argentiere. |
Užitočné informácie:
Cena za lanovku z Argentiere na Aiguille des Grands Montents za
jednosmerný lístok je 102 FRF, za spiatočný 139 FRF. Ak je
viacej snehu a menej peňazí, je možnosť ísť na medzistanicu
Lognan (1973 m), odkiaľ sa dá okolo ľadovca Argentiere pohodlne
vystúpať, ale treba si aspoň o 1 a pol hodiny skôr privstať.
Cena na Lognan za jednosmerný je 42 FRF a 65 FRF za spiatočný
lístok. Ak však nie sú žiadne peniaze a snehu požehnane, potom
neostáva iné, ako sa vydať na výšľap z dediny Argentiere s
celkovým prevýšením 2700 metrov.
Chata Argentiere má 150 miest, ale je často obsadená. Vlastníkom
je C.A.F., teda cena bude nižšia, ako na chatách vlastnených
súkromne. Tel.: 0033/4/5053 1692.
Prevýšenia od chaty na vrchol Aiguille d´Argentiere je 1130
metrov a na výstup si treba rezervovať 3-4 hodíny.
Zostup z chaty Argentiere pri dostatočnej snehovej prikrývke nie
je žiaden problém.
Oblasť okolo ľadovca Argentiere je veľmi populárna s množstvom
možností od ľahkých „turistických“ zjazdov až po „prásky“.
Nutnosťou však je znalosť pohybu vo vysokohorskom prostredí
(pohyb medzi trhlinami, práca s lanom, mačky cepín).
Zo samotného vrcholu Aiguille Argentiere je niekoľko možností:
variant 1 - zo sedla, slabo exponované, najstrmšie miesto 43° v
hornej časti variant 2 - z vrcholu priamo dole asi 30 metrov
súbežne s variantom 3, potom plynulé odbočenie doprava a prechod
do stienky (najstrmšie miesto) a napojenie sa na variant 1,
slabo exponované, strmosť v stienke okolo 45° variant 3 - z
vrcholu mierne doľava a potom priamo dole do viditeľnej skalnej
zúženiny, vyššia exponovanosť, strmosť do 50°.
Poznámka:
Všetky uvedené smery sú z pohľadu lyžiara.
Výborná mapa:
CHAMONIX MASSIF DU MONT BLANC, 3630 OT, vydalo: IGN
Výborný sprievodca: Mont-Blanc Ski de randonnée,
autor: Eric DELAPERRIERE a Franc GENTILINI, vydalo: Guides VAMOS
Výborné pivo: naše |