Jar na lyžiach

Rasťo Križan

König Spitze (3851 m)

42000sk4.jpg (18843 bytes)
Východná stena König Spitze s naznačeným smerom zostupu.

Veľký piatok 21.4.
Po celonočnom a čiastočne dennom cestovaní prichádzame do dedinky Sulden (1900 m) na severovýchodnej strane oblasti Ortler v južnom Tirolsku. Počasie je úžasné, lyžiarska sezóna vrcholí, hotely sú napchaté. Aby sme dokázali splniť náročné požiadavky najmladšieho člena výpravy, ktorým je moja 3 a pol ročná dcéra Petra, taktiež sa ubytujeme v miestnom penzióne s výhľadom na König Spitze (Il Gran Zebru) vysoký 3851 m, čo si samozrejme tunajší majitelia nehnuteľností nechajú aj zaplatiť. Ela, náš ďalší spoločník, sa musela zriecť svojich lyžiarskych ambícií a dočasne sa prepožičať do funkcie opatrovníčky a pestúnky.

Sobota 22. 4.
Zatiaľ čo sa prvá polovica výpravy v základnom tábore (200 m za dedinou) venuje sánkovaniu a bobovaniu, útočná skupina v zložení Robo Karkusz a ja vyráža na chatu Schaubach do výšky 2581 m, využívajúc k tomu z pochopiteľných príčin služby lanovej dráhy účelne končiacej pred jej dverami. Neuspokojení týmto „športovým“ výkonom sa ešte v ten istý deň presúvame cez ľadovec Sulden pod východnú stenu König Spitze. Na veternom rebre vo výške 2950 m staviame prvý a zároveň posledný tábor. Nastavujeme budík na 5.00 hod. Nasleduje príjemne strávená noc v spoločnosti chrápajúceho kamaráta a plieskajúceho stanu vo vetre. Cieľom druhého dňa je vystúpiť do sedla Königsjoch na východnej strane König Spitze, napojiť sa na normálku idúcu z juhu, vystúpiť na vrchol, zlyžovať severnú stenu Holzerovou cestou, vystúpiť naspäť tou istou cestou a južnou stranou cez sedlo Königsjoch sa potom vrátiť na ľadovec Sulden.

Nedeľa 23.4.

42000sk3.jpg (25212 bytes)
Zlyžovanie východnej steny König Spitze.

Budíme sa o 7.00 hod. Narýchlo balíme a vyrážame. „Včasným“ vstávaním sa nám „podarilo“ vyhnúť rýchlemu otepľovaniu a do sedla vystupujeme pohodlne sa brodiac vyše kolien v ťažkom, lepivom snehu. Pohľad zo sedla na zástupy lyžiarov stúpajúcich normálkou z juhu smerom k vrcholu nám ukáže, kadiaľ vedie najľahšia cesta smerom hore a že náš variant určite nepatrí medzi najrýchlejšie a najpohodlnejšie, keďže sme tu s lyžami úplne sami. Po 1/2 hodine sa zaradíme do zástupu kráčajúcich a vychutnávajúc vravu v niekoľkých svetových jazykoch stúpame k vrcholu. Zhruba vo výške nad 3400 m sa kvalita snehu pozitívne mení a nasadzujeme mačky. Asi po 4 hodinách sedíme na vrchole. Pohľad z vrcholu do severnej steny pokrytej modrým ľadom mení naše plány. Rozhodujeme sa pre východnú stenu, kadiaľ vedie ľahší a mäkší, výrazný kľukatý žľab až k úpätiu. Pri vrcholovom kríži obúvame lyže. Ostatní spolucestujúci nechávajú lyže asi 200 metrov pod vrcholom a tým sa pripravujú o celkom zaujímavý vzdušný traverz (okolo 45°) z vrcholu vytvrdnutou stienkou späť k normálke. Nasleduje lyžovanie po juhovýchodnom rebre. Je to doslova pláň široká asi 200 metrov, dosť vysoko položená, slušne naklonená do východnej steny, avšak nie veľmi strmá. Asi po 300 metroch vo výške 3500 m odbočujeme doľava a vstupujeme do východnej steny, kde sa strmosť zvyšuje a kde môžeme konečne vychutnať samotu. Na vychutnávanie však nie je čas. Teplota stúpa, sneh je už poriadne vodnatý a východná stena prebrázdená vyhriatymi skalnými stienkami a prahmi nás núti k rýchlemu zostupu. Lyžovanie neprekračuje strmosť 45° . Je tu dostatok priestoru na rozlyžovanie do strán a v polovici steny expozícia výrazne klesá. Pobyt obmedzujeme na minimum a asi za 20 minút od obutia lyží po prekonaní výškového kilometra stojíme na ľadovci. Balíme stan, dorazíme poslednú plechovicu piva a zostupujeme o ďalší výškový kilometer do Suldy. Ešte v ten istý večer sa presúvame späť na Slovensko.

Lyžovanie z König Spitze nepatrí určite medzi katalógové typy rodinných dovoleniek. Na druhej strane však ponúka lyžiarske vyžitie pre prakticky všetky výkonnostné stupne lyžiarov holdujúcich alpskému „mimozjazdovkovému“ lyžovaniu. Stačí si len vybrať svoj „prásk“ a nepreceniť schopnosti.
Holzerova cesta v severnej stene predstavuje jeden z najvážnejších alpských extrémnych zjazdov. Vyrovnaná strmosť 55° a vysoká expozícia (zjazd končí skalnými prahmi a otvoreným ľadovcom Königswand) ju k tomu bezpochyby predurčuje. Keď k tomu prirátame objektívne nebezpečenstvo výskytu ľadových platní, sťaženého zostupu a úniku zo steny sériou nejasných zlaňákov a traverzov cez nestabilné sérakovisko (čo určite príde vhod pri zhoršení počasia), dostávame ucelený obraz o celom podniku.
Naopak výstup normálkou z juhu od chaty L.E. Pizzini - Frattola umiestnenej vo výške 2700 m a zjazd tou istou cestou nie je zvlášť náročný a nebezpečný. Počas výstupu bolo vidieť dvojice postupujúce celou cestou výlučne na lyžiach až pod vrcholovú stienku. Za dobrých snehových podmienok ho zvládne prakticky každý, kto má znalosť z pohybu na lyžiach po neupravených svahoch a dokáže zniesť miernu expozíciu v hornej časti juhovýchodnej steny.
Určitý medzistupeň medzi obidvoma vyššie zmienenými možnosťami predstavuje zjazd východnou stenou. Pri odpojení od normálky asi vo výške 3500 m do východnej steny sa expozícia a strmosť, ktorá však podľa nás neprekračuje 45° , mierne zvyšuje. Pokračovať sa dá dvoma spôsobmi. Viacej vľavo popod výraznú skalnú stenu sa dostanete priamo do širokého kotla, ktorý ústi po asi 500 metroch na ľadovec. Alebo sa dá pokračovať vpravo od predchádzajúceho variantu priamejšie do užšieho žľabu (šírka ani tu nie menej ako 5 metrov), kde však môžete naraziť pri nedostatočnej snehovej pokrývke na malý skalný prah. Aj týmto spôsobom sa v nižšej časti napojíte opäť do hlavného kotla vo východnej stene, ktorým zídete bez problémov až na ľadovec. Ostatné cesty vo východnej stene končia skalnými stenami a treba sa pripraviť na dlhé zlaňáky.

Poznámky:
Všetky udávania smeru v texte sú z pohľadu lyžiara. Lanovky zo severnej strany na chatu Schaubach končia spolu so zimnou sezónou posledný májový týždeň. Nastáva prestávka a príprava na letnú sezónu a zdochol tu pes. Všetko osadenstvo údolia odcestuje do teplých krajín užívať ťažko zarobené peniaze a vás bude čakať tiahly výstup popod odstavenú lanovku na ľadovec. Výborná mapa: ORTLER-CEVEDALE, ORTLERGEBIET, hárok 08, mierka 1:25.000, vydavateľstvo Carte e Piante Turistiche TOBACCO.

Aiguille d´Argentiere (3902 m)

42000sk1.jpg (16657 bytes)
Aiguille d´Argentiere: 1 - pôvodný zjazd, 2, 3 - varianty.

Piatok 5. mája večer, Brusel. Odkladám oblek do skrine, narýchlo balíme veci, varíme liter kávy a o desiatej večer vyrážame (moja spoločníčka Ela a ja) na 750 kilometrovú cestu do Chamonix. Ráno v sobotu okolo 6.00 upadáme na parkovisku v centre Chamonix do krátkeho spánku. Nasleduje tematická, už asi rituálna prehliadka mesta, kontrola počasia, návšteva tých istých obchodov, kontrola stavu tekutín a ich následné doplnenie v tom istom supermarkete. Príprava operačného plánu na ďalšie dni, z dlhej chvíle lezenie na miestnych cvičných skalkách pod ľadovcom Mer de Glace v oblasti L´Arveyron a krátky aklimatizačný výstup k chate Lac Blanc na druhej strane údolia.

Keďže máme k dispozícii teraz iba dva dni, už v nedeľu ráno 7. mája sa vezieme prvou lanovkou z Argentiere (1220 m) na Aiguille des Grands Montents vo výške 3295 m. Odtiaľ sa spúšťame po ľadovci Rognons, v pravej časti poriadne posiatom trhlinami, na ľadovec Argentiere, po ktorom pohodlne prejdeme za 30 minút k chate Argentiere vo výške 2771 m. V tomto ročnom období a za takýchto snehových a poveternostných podmienok je samozrejme po okraj napchatá skialpinistami. Nezdržiavame sa, je 10.00 hod a rýchlo sa otepľuje. Cieľom je vrchol Aiguille d´Argentiere a zjazd južnou stranou. Asi 300 metrov za chatou Elu upúta plochý vyhriaty balvan, ktorý zredukuje na polovicu naše dvojčlenné útočné družstvo. Sám, ale nie osamotene, vystupujem k vrcholu stredom južnej steny cez ľadovec Milieu. Cestou stretávam niekoľko desiatok lyžiarov. Za tri a pol hodiny dorážam do sedla tesne pod vrcholom, odkiaľ moji predchodcovia začali zjazd. Krátko sa kochám výhľadom na severné steny Aiguille Verte a les Droites na druhej strane údolia s úžasnými snehovými stenami a pokračujem ešte asi 50 m po vyfúkanom hrebeni na vrchol. Kvalita snehu sa mi celkom pozdáva, preto sa rozhodnem pre zjazd priamo z vrcholu (variant 3). Strmosť neprekračuje 50°, svah sa postupne zvažuje do skalného lievika nie širšieho ako 3 metre, kde je strmosť najvyššia. Po prekonaní asi 200 výškových metrov expozícia klesá, pripájam sa k stopám predchodcov a normálkou v južnej stene (variant 1) zostupujem k vyhriatemu kameňu. Zostup po ľadovci Argentiere je oddychový a lyže vyzúvame iba niekoľko desiatok metrov od parkoviska s našim autom.

42000sk2.jpg (18871 bytes)
Presilovka na normálke
Aiguille d´Argentiere.

Užitočné informácie:
Cena za lanovku z Argentiere na Aiguille des Grands Montents za jednosmerný lístok je 102 FRF, za spiatočný 139 FRF. Ak je viacej snehu a menej peňazí, je možnosť ísť na medzistanicu Lognan (1973 m), odkiaľ sa dá okolo ľadovca Argentiere pohodlne vystúpať, ale treba si aspoň o 1 a pol hodiny skôr privstať. Cena na Lognan za jednosmerný je 42 FRF a 65 FRF za spiatočný lístok. Ak však nie sú žiadne peniaze a snehu požehnane, potom neostáva iné, ako sa vydať na výšľap z dediny Argentiere s celkovým prevýšením 2700 metrov.
Chata Argentiere má 150 miest, ale je často obsadená. Vlastníkom je C.A.F., teda cena bude nižšia, ako na chatách vlastnených súkromne. Tel.: 0033/4/5053 1692.
Prevýšenia od chaty na vrchol Aiguille d´Argentiere je 1130 metrov a na výstup si treba rezervovať 3-4 hodíny.
Zostup z chaty Argentiere pri dostatočnej snehovej prikrývke nie je žiaden problém.
Oblasť okolo ľadovca Argentiere je veľmi populárna s množstvom možností od ľahkých „turistických“ zjazdov až po „prásky“. Nutnosťou však je znalosť pohybu vo vysokohorskom prostredí (pohyb medzi trhlinami, práca s lanom, mačky cepín).
Zo samotného vrcholu Aiguille Argentiere je niekoľko možností: variant 1 - zo sedla, slabo exponované, najstrmšie miesto 43° v hornej časti variant 2 - z vrcholu priamo dole asi 30 metrov súbežne s variantom 3, potom plynulé odbočenie doprava a prechod do stienky (najstrmšie miesto) a napojenie sa na variant 1, slabo exponované, strmosť v stienke okolo 45° variant 3 - z vrcholu mierne doľava a potom priamo dole do viditeľnej skalnej zúženiny, vyššia exponovanosť, strmosť do 50°.

Poznámka:
Všetky uvedené smery sú z pohľadu lyžiara.
Výborná mapa:
CHAMONIX MASSIF DU MONT BLANC, 3630 OT, vydalo: IGN
Výborný sprievodca: Mont-Blanc Ski de randonnée, autor: Eric DELAPERRIERE a Franc GENTILINI, vydalo: Guides VAMOS
Výborné pivo: naše

 
Horolezectvo | Umelé steny | Ski alpinizmus | Ľadové lezenie
Galéria | Story | Sprievodca | Svet | English version

© 2001 Vladimír Linek & Ján Krempaský