Bigwallista Silvo Karo
(Jamesák 2000/4)

zhováral sa Vlado Linek
Foto: Silvo Karo

Jeho častý spolulezec Rolando Garibotti charakterizuje Silva takto: Predtým, ako som stretol Silva, považoval som ho za stoického Sparťana, ale po niekoľkých posledných spoločných expedíciách som zistil, že je dobrosrdečný človek, ktorý nikdy nevynechá príležitosť vrelo sa zasmiať. Silvo má energiu lokomotívy a keď zatĺka skobu, skala prosí o zľutovanie. Či je búrka, či svieti slnko, na suchej skale, alebo v ľadovej špáre neochvejne ide vpred. Keď začína snežiť, alebo fúka silný vietor, niet lepšieho parťáka, s ktorým by som chcel byť v horách.

Charakteristika
Vek: 39
Hmotnosť: 74 -79
Výška: 178 cm
Stav: ženatý, jedno dieťa
Rokov lezenia: 23
Najlepšie výstupy:
1977 - 1981
- veľa výstupov v Julských Alpách vrátane niekoľkých prvovýstupov do stupňa 6 UIAA
1982
- účastník slovinsko-americkej výmeny. Veľa výstupov v Colorade a Wyomingu vrátane novej cesty na Spearhead, Rocky Mountain National Park
1983
- Patagónia, Cerro Fitz Roy, nová cesta vo V stene, Devil’s Dihedral, ED+, 6b/A2, 90°, 1000 m
- Patagónia, Aguja Val Biois,. nová cesta vo V stene, D. E. Route, TD+, 70°-100°, 400 m
- Julské Alpy, Slovinsko, veľa prvých zimných výstupov na Triglave a iných kopcoch
- Dolomity, rozličné výstupy
1984
- Julské Alpy, Slovinsko, prvý voľný priestup Steber Sit, 7b, prvovýstup, Direttissima 6c, obidva na Site
- Rätikon, Rakúsko/Švajčiarsko, dve nové cesty s Janezom Jegličom
- Paklenica, Chorvástsko, veľa prvovýstupov
1985
- Himaláje, Yalung Kang, 8505 m
- Chamonix, Grandes Jorasses, druhý priestup cesty Rolling Stone, ED+, 6b/A3, 80°
1986
- Patagónia, Cerro Torre, nová cesta vo V stene, Devil’s Direttissima, ABO, 7a+, A3, 90°, 1150 m
- Karakorum, Broad Peak, 8047 m
- Patagónia, Torre Egger, nová cesta v J stene, Psycho Vertical, ABO, 6c/A3, 90°, 950 m
- Patagónia, El Mocho, nová cesta v S stene, Grey-Yellow Arrow, ED, 7a+/A0, 500 m
1987
- Himalaya, Lothse Shar, 8400 m

1988
- Patagónia, Cerro Torre, nová cesta v J stene, ABO++, 6b/A4, 80°, 1200 m
1989
- rozličné športové cesty RP do 7c+
- cesty v Yosemitoch a Joshua Tree
1990
- cesty RP do 8a
- Gharwall Himalaya, Bhagirathi III, 6454 m, prvovýstup v Z stene, ABO++, 6b/A4, 85°, 1600 m, táto cesta bola vylezená v alpskom štýle za 6 dní zo a do základného tábora
- Himaláje, Mount Everest 8848 m, nová cesta vo Western Cwm a Z hrebeni
1991/92
- športové cesty climbing, a niekoľko prvovýstupov v Júlskych Alpách,   Slovinsko
1993
- RP do 8a a OS 7b
- Yosemite Valley, El Capitan, opakovanie cesty Wyoming Sheep Ranch, 6b/A5 za 6 a pol dňa
1994/95
- RP 8a, veľa nových ciest v Mišej peči
1996
- ľadové lezenie v Škótsku
- RP do 8a
- Grónsko, Tasermiut Fjord, Nalumassortoq, Ľavá veža, prvovýstup, Muscle Power, ED+, 7a/A3, 750 m, alpský štýl za 3 dní
- Yosemite Valley, El Capitan, rýchly priestup Salathé Wall, 6b/A2, 1000 m, 10:25 h
- Yosemite Valley, Half Dome, najrýchlejšší výstup Direct Nortwest Face, 6b/A3+, 750 m, 11:20 h
1997
- Aljaška, Great Gorge Glacier, pokus o prvovýstup na Mount Barille
- Yosemite Valley, klasické voľné bigwally na Rostrum, Astroman
1998
- rozličné ťažké opakovanie ciest vo švajčiarskych a talianskych Alpách, niekoľko ciest v Rätikone
- voľný priestup cesty Sirocco, 300 m, 7c, a cesty Dudajev, 260 m, 7b+, Picolo Dain, Val di Sarca.
1999
- Patagónia, Bariloche, Cerro Catedral, rozličné cesty
- Patagónia, Cerro Fitz Roy, prvý voľný priestup Ensueńo, Z stena,
ED+, 6b+, 1600 m, v rekordnom čase 10 h.
- Patagónia, Punta Filip, prvovýstup, Amigos per didos, TD -, 500m, 6b/65°
- Patagónia, Punta Herron, prvovýstup, Tobogan, ED, 900 m, V+, M6/A2, 85°
- Patagónia, Fitz Roy, z Torre Glaciar, v strede nový variant ED, 2300 m, 6b/A0 – najdlhšia cesta v Patagonii
2000
- Esfinge, Peru, 7c+, 800 m, prvovýstup
Najobľúbenejšia oblasť: Patagónia
Zamestnanie: kameraman, člen slovinského vojenského národného športového tímu

Silvo, ako si sa dostal k lezeniu?
Do svojich 14 rokov som nikdy nebol v horách. Potom som dva roky turistikoval a nakoniec sa prihlásil do horolezeckého klubu, kde som už skutočne začal liezť.

Prečo vlastne lezenie?
Ako mladý som vôbec nešportoval, ale veľa som pracoval na našej rodinnej farme, kde som nabral silu. Lezenie mi od začiatku učarilo, vedel som, že je to šport pre mňa. Veľmi dôležitou vecou bolo to, že som stretol Frančeka Kneza, od ktorého som sa veľa naučil.

Mal si nejaký lezecký vzor?
Mal som veľa lezeckých vzorov – hrdinov z minulosti. Obdivujem staré obdobie, keď horolezectvo bolo oveľa viacej srdečnejšie a bolo v ňom menej komercie.

Ako vtedy vyzeralo lezenie v Juhoslávii a Slovinsku?
Ako v každej inej krajine. Odlišný bol politický systém, ktorý ovlyvňoval aj samotné horolezectvo.

Liezol si aj s legendou slovinského lezenia s Frančekom Knezom, aký to bol človek?
Franček jednoducho koncom 70. rokov predbehol dobu. Bol absolútne najväčším talentom slovinského horolezectva. Mal som to obrovské šťastie, že som začínal s horolezectvom s ním. Bol dobrým učiteľom. Bol tichý a veľmi činorodý, stále niečo musel robiť.

A čo Janez Jeglič, s ktorým si urobil kopu najvážnejších výstupov?
Janez bol oveľa divokejší, občas priveľmi riskoval. Bol to fantastický lezec, s veľkou motiváciou. Vyliezli sme spolu v kopcoch okolo 70 nových ciest.

Kto boli tvoji ďalší spolulezci?
Doteraz som mal 4 skutočných a dobrých spolulezcov: Franček Knez, Janez Jeglič, Aishan Rupp (Švajčiarsko) a Rolando Garibotti (Argentína).

Venoval si sa aj pretekárskemu lezeniu?
Áno, v 80. rokoch, najlepšie som sa umiestnil na 6. mieste.

Športové lezenie?
Mám ho veľmi rád, je to pre mňa veľmi dobrý tréning do bigwallov.

Silvo, upresni svoje himalájske osemtisícovky, akými cestami si ich dosiahol, akým štýlom boli vylezené?
Yalung Kang, 1985, nová cesta zo severu. Vystúpil som do výšky 8100 m, potom sa zabil Borut Bergant a ukončili sme expedíciu. Na Broad Peaku v roku 1986 som vyliezol Rakúsku klasickú cestu. V roku 1990 to bol Everest. Spravili sme novú cestu zo Západného Kumbu (tábor 2 na normálke) na západný hrebeň 7500 m (Juhoslávska cesta z roku 1979). Na Lhotse Shar sme liezli Rakúsku cestu, dosiahli sme výšku 7600 m a kvôli zlému počasiu sme sa rozhodli zostúpiť.

Ako na teba výškové horolezectvo zapôsobilo, tvoje dojmy?
Po niekoľkých himalájskych expedíciách som si uvedomil, že takéto lezenie nie je pre mňa, pretože som lezec a mám rád lezenie... Myslím si, že na takéto horolezectvo mám ešte stále dosť času.

Medzi ľuďmi ale aj lezcami prevláda názor, že vrchol kariéry horolezca sú Himaláje a osemtisícovky. Ty si sa po zdolaní niekoľkých osemtisícoviek zameral na extrémne cesty v stredných horách celého sveta. Prečo?
Myslím si, že ťažké lezenie vo veľkých stenách je z horolezectva to najťažšie. V bigwalloch som ešte nestretol žiadnu komerčnú expedíciu.

Na Slovensku sa vo verejnosti ľahšie prezentujú výkony na osemtisícovkách, aj priemerné, aj sa ľahšie zháňajú sponzori. Aká je situácia v Slovinsku?
Asi je to všade rovnaké. Keď sme s Janezom preliezli v roku 1990 Bhagirathi, určite väčšina ľudí zo Slovinska o tomto kopci počula po prvýkrát.

Čo pokladáš za svoj najlepší himalájsky výkon a prečo?
Je to práve Bhagirathi. Je to preto, že sme túto cestu vyliezli v skutočne čistom alpskom štýle, za šesť dní z a do base campu. Boli sme ozaj veľmi radi, keď sme sa vrátili do Nan Dan Ban (BC). Boli sme totálne vyčerpaní, každý z nás stratil v tejto stene 10 kg z hmotnosti. O 10 rokov neskoršie veľká ruská expedícia spravili vľavo od našej cesty prvovýstup. Liezli s fixnými lanami vo veľkej skupine... Všade to publikovali ako super najlepší výstup. Nás ani nespomenuli, boli sme s Janezom iba dvaja, liezli alpským štýlom, podľa mňa to nebolo od nich fér.

Ideálny prvovýstup?
Pre mňa to bola cesta Psycho Vertical z roku 1986 v Patagónii na Torre Egger v južnej stene. Polovicu sme liezli s fixnými lanami a zvyšok alpsky za jeden deň, línia je ozaj perfektná.

Koľko si ich spravil, vedieš si evidenciu?
Vediem si zoznam, doteraz som spravil 160 prvovýstupov.

Ako si vyberáš ciele?
Úplne jednoducho. Rozprávam sa so svojimi spolulezcami, a keď raz začneme rozprávať o horolezectve, nemôžeme skončiť... Vždy na niečo nové prídeme, dôležité je, aby sme mali rovnaké túžby.

Čo hovoríš na A5 v Yosemitoch a vôbec na technické lezenie, jeho význam, športovú hodnotu, je to cieľ alebo len prostriedok?…Vyliezol si nejakú?
Je to Wyoming Sheep Ranch. Myslím si, že pre technické lezenie, vôbec nemusíš byť silným lezcom. Ak robíš novú cestu za A5, tak je to určite ťažké, pre tých, ktorý ju opakujú to už A5 nie je. Je tu problém aj s etikou. Veľa lezcov používa tak veľa rozličných umelých pomôcok aby dosiahli na bolty a rivety... prvovýstupca musí liezť po háčikoch a osadzovať ich...

Čím ťa priťahuje Patagónia?
Každý horolezec po rokoch lezenia má svoju obľúbenú oblasť. Ja som našiel Patagóniu. Mám rád divočinu, ktorú poskytuje.

Silvo, patríš k najúspešnejším lezcom v Patagónii, kde väčšina neuspeje pre veľmi zlé poveternostné podmienky. V čom je tajomstvo tvojich patagónskych úspechov? Vieš či viete nejakým šiestym zmyslom odhadnúť počasie? Alebo to je či bolo v tvrdosti, keď ste často liezli aj vo veľmi zlých podmienkach?
Je to veľmi jednoduché. Keď je dobré počasie, ideš liezť. Ale v Patagónii tých pekných dní nie je až tak veľa. Musíš teda trpezlivo čakať, čo sa mnohým lezcom nechce. Ale keď udrie plech, musíš makať ozaj naplno a byť rýchlym, pretože nevieš koľko dní, lepšie povedané hodín to vydrží. Patagónia nie je pre lenivých lezcov.

Ako si prišiel na myšlienku rýchlych prelezov ťažkých ciest v Patagónii? Je to bezpochyby športovejší prístup, nezväčšuje sa tým miera rizika? Dá sa prežiť zvrat počasia blízko vrcholu s minimálnym vybavením?
Najprv sme začínali s rýchlym priestupmi ľahších ciest. Potom prišli na rad samozrejme aj tie ťažšie. Podľa mňa to nie je až také nebezpečné. Jediným problémom je zmena počasia, vtedy musíš ísť rýchlo dole. A ísť dole? To je ozaj jednoduché.

Keď sme už pri týchto otázkach nebezpečia, rizika, akú mieru pri prežití pri lezení zohráva šťastie, potrebujeme ho? Mal si vždy v kritických situáciách všetko pod kontrolou?
Viem, že horolezectvo v takom duchu ako ho robím je nebezpečné. Snažím sa robiť všetko pre to, aby som mieru rizika znížil na minimum. V tom mi samozrejme veľmi pomáha aj dlhoročná skúsennosť. Vždy chcem mať všetko pod kontrolou, zbytočne neriskujem. Mal som aj veľké šťastie a z toho som sa dobre poučil...

Dramatické okamžiky?
Mojim najdramatickejším zážitkom bol zostup z vrchola Bhagirathi III na ľadovec Vasuki Parbat.

Koľkokrát do roka chodíš na expedície? Koľko dní do roka stráviš v horách mimo domova? Čo na to Tvoja rodina?
V minulosti som bol mimo Slovinska veľa dní, napríklad v roku 1986 som bol doma len 3 mesiace. Teraz som za kratšie expedície. Moja žena Alma ma v lezení podporuje.

Ako financuješ výpravy?
Mám niekoľko sponzorov, ale zdá sa mi, že sú zroka unavenejší a unavenejší...

Sponzori, ktorých by si chcel spomenúť?
Boreal, CA SKB Leasing.

Ako sa pripravuješ?
Snažím sa trénovať čo najviac, ale samozrejme, že nemám na to toľko času, koľko by som chcel.

Už si chcel s lezením niekedy prestať?
Áno, veľa ľudí mi hovorí, že teraz je čas s horolezectvom skončiť. Ale ja mám stále veľkú motiváciu.

Lezieš aj športové mixové cesty?
Nie, mixy leziem iba v horách.

Aká je teraz tvoja maximálna obtiažnosť?
Teraz som schopný vyliezť RP cestu za 8a.

Experimentuješ so stravou?
Nie. Jem všetko.

Čo robíš mimo lezenia, koníčky?
Mojou veľkou záľubou je opravu nášho starého domu v Ospe. Mám rád starý štýl.

Plány?
Práve som sa vrátil z expedície. Mám ešte veľa plánov...

Aká je teraz situácia v horolezectve v Slovinsku? Aké sú vzťahy medzi výkonnými lezcami, spolupráca? Ako Vás podporuje vlastná federácia?
Situácia v Slovinsku nie je taká dobrá ako samotné naše lezenie. Niekedy dostanem od našej federácie Slovenian Mountaineering Association príspevok na expedíciu. Ale samotné peniaze pochádzajú od vlády. U nás v Slovnisku je horolezectvo skutočným športom.

Fotografuješ a píšeš o svojich výstupoch?
Fotím veľmi veľa, ale na písanie som lenivý, nechce sa mi.

Slovenské lezenie, prípadne československé?
S lezcami zo Slovenska, alebo predtým z Československa mám veľmi dobré vzťahy.

Bol si už v Tatrách a na českých pieskoch?
Nie, nikdy. Nechávam si tieto oblasti na dôchodok.

Do kedy chceš liezť?
To ešte neviem, do lezeckého dôchodku sa nechystám.

Venuješ sa mladým adeptom?
Trénujem mladých adeptov horolezectva.

Si odborník na bigwally. V poslednom čase sa vyliezlo viac dosť vysoko hodnotených výstupov bigwallovou technikou, ako napr. rusko-americká cesta na Changabang, ruská a americká cesta na Trangá, ruská na Thalay Shagar, Bhagirathi... Čo si myslíš o ich športovej hodnote? Závisí športová hodnota pri tomto štýle od toho, či lezú dvaja ľudia, alebo traja či dokonca viac? Kde máš hranice pri rozhodovaní medzi bigwall taktikou a ľahkým rýchlym štýlom?
Tie cesty, čo si vymenoval sú skotočné výborné. Každý horolezec sa musí sám rozhodnúť akým štýlom bude liezť. Pre mňa je to ľahký rýchly štýl.

Ako vidíš perspektívy a vývoj svetového lezenia v stredných horách, vo výškovom horolezectve, prípadne aj v športovom lezení?
Myslím si, že v stredných horách je ešte veľký priestor na pokrok. Úroveň klasifikácie voľného lezenia 8a a 8b sa určite dostane až do výšky blízkej 7000 metrov. Máme v tomto ohľade ešte čo liezť.

Čo budeš robiť v dôchodku?
Prídem do Tatier... (smiech)

Čo dáme ako bodku za rozhovorom?
Všetkým tým, ktorí si prečítali tento rozhovor, prajem veľa pekných dní v horách a samozrejme, aby preliezli pekné cesty.

A pecka úplne na záver. Silvo Karo spolu s Maurom Bole – Bubum z Talianska doliezli 10. júla prvovýstup vo V stene Torre de Esfinge, 5325 m v Peru. Cesta sa volá Cruz del Sur. Jej klasifikácie je 7c+ (povinné 7a+). Má 16 dĺžok a 800 metrov. Čo viacej o Silvovi Karovi dodať?