El
Chorro - lezecké Eldorádo
Vladimír Linek
Juraj Repčík vyliezol cestu Lourdes, 8a v El Makinodromo
štýlom OS.
Foto: Ivan Žila |
Je Silvester, posledný deň v roku. Okolo
ôsmej hodiny večer sa približujem k tunelu. Je jasno, mesiac
nesvieti a viditeľnosť je malá. Som ťažko naložený a silný
vietor so mnou lomcuje. Pre istotu som si čelovku zabudol. To
bude zase v tuneli zábava. Habkajúc sa predieram dopredu hustou
tmou. Táto diera vykopaná pre vlak má asi 300 metrov a je mierne
zatočená. V tuneli sa efekt vetra ešte zvyšuje. Asi niekde v
strede začujem známy zvuk klopkania kolies na koľajách. Teraz
treba rýchlo konať. Odskočím doľava, pritlačím sa k stene a ani
nie o 3 sekundy prefrčí okolo mňa strela rútiaca sa
100-kilometrovou rýchlosťou. Za chvíľu mi zmizne z očí aj z uší.
Ale toto nie je jediný spôsob ako si tu človek môže zvyšovať
adrenalín.
Veľmi zaujímavým zážitkom sú lávky Camino del Rey, čo znamená
v preklade Cesta kráľa. Španielsky panovník si ich dal postaviť,
aby sa mohol pozerať na pokračujúce práce pri výstavbe
elektrárne. Lávky stavali vraj väzni v dvadsiatych rokoch, ale
kráľ ich ani raz nevyužil. Vedú úzkym kaňonom vysoko nad riekou
prilepené na stenu. Ich stavba je dosť pozoruhodná. Asi 70
centimetrov vodorovne od skaly sú pripevnené koľajnice. Voľný
priestor medzi koľajnicou a stenou je vyplnený tehlami, ktoré
nemajú odspodu oporu. Držia voľne vo vzduchu nalepené jedna na
druhú a zhora sú zaliate betónom. Po Druhej svetovej vojne
prestali kanál udržovať a lávky zatvorili. Je zázrakom, že ešte
po 50 rokoch sú v takom stave akom sú, a že všetky tehly
nevypadali. V kaňone sú nádherné steny, ktoré učarovali
horolezcom. Nedbali na zákaz vstupu na lávky a využívali ich na
prístup pod cesty. Kde sa tieto steny vlastne nachádzajú? Úplne
na juhu Španielska, neďaleko mesta Malaga. Vitajte v El Chorre v
lezeckom Eldoráde!
Začiatkom decembra minulého roka sme sa s Petrom „Béďom“
Kajanom dohodli, že by sme sa mohli ísť cez Vianoce pozrieť
niekam na juh. Napadlo nás Maroko a známa oblasť Gorges du Todr.
Od už nám známeho kamaráta Miquela Rafu (predseda komisie
ochrany prírody UIAA) sme mali len tie najlepšie referencie.
Nádherné červené steny, dobre odistené cesty od Francúzov a k
tomu ešte aj bigwally. Cestou sa zastavíme v El Chorre,
odovzdáme darčeky slovenskej enkláve v zložení Danka Somorovská,
Tomášovia Rác a Stejskal, dva-tri dni polezieme a udrieme ďalej
na juh do Maroka. Do zostavy nám pribudli Rišo Nyéki a Katka
Fickuliaková. Rišo bol po operácii kolena a doma musel vybojovať
tvrdý boj, aby ho pustili a Katka sa zase desila predstave, že
pôjdeme až do Maroka, nejakých tých 4000 km jedným smerom. Do
Béďového fára sme sa naložili v nedeľu 19. decembra. Za takú
kopu materiálu by sa nemuseli hanbiť ani bigwallisti idúci na
mesačnú akciu. Čo sa nezmestilo do kufra kombíka, dali sme do
rakvičky na strechu. Na druhý deň večer sme už zvonili Miquelovi
na dverách v Montserrate. Dostali sme rady ako najlepšie
preraziť cez arabských colníkov. Cestovné útrapy sme rozbili
lezením vo vyhriatych zlepencových stenách a konečne večer 22.
decembra dorazili do dedinky El Chorro.
Prístup Malaga – El Chorro
El Chorro je malá dedinka, ktorá leží na konci veľkého kaňonu
pri rieke Guadalhorce, ktorá tečie do Malagy, kde sa vlieva do
Stredozemného mora. Pohľad na okolitú nádhernú prírodu s
vysokými vápencovými stenami kazí luďmi vytvorená veľká
priehrada a kopa betónu. Kúsok od vlakovej stanice smerom dole
je po ľavej strane refugio Garganta – horolezecká chata. V nej
sa zastavte najprv. Určite tam stretnete niekoho z
česko-slovenskej enklávy, ktorá tam trávi celú zimu. Poradia vám
kde je najlepšie prespať, najlepšie oblasti na lezenie. Ak sa
vám podarí preraziť cez dobré pivo ponúkané v chate je čas sa
niekde zložiť. Najlepšou možnosťou je naložiť si plný batoh a
vydať sa do sektoru El Makinodromo, cez 4 tunely smerom od
Malagy popri železničnej trate, ktorá vedie vpravo od kaňonu.
Nezabudnite na čelovky, cesta v totálnej tme nie je veľmi
príjemná. Za štvrtým tunelom sa dobre rozdýchajte, lebo vás čaká
20 minútový strmý výšľap pod previsnutú stenu El Makinodromo. V
tme vám bude sprievodcom ohník rozložený niektorými z lezcov.
Priamo pod stenou sa nachádzajú 2 veľké upravené bivaky, ktoré
sú však väčšinou obsadené. Ak nie, máte šťastie a rýchlo si ich
obsaďte. Najlepšie miesto na postavenie stanu je pod povestnou
cestou Cous Cous klasifikácie 8c v hornej časti steny. Jediným
problémom fungovania v Makinodrome je to, že tu nie je voda.
Treba po ňu chodiť asi 25 minút. Zídete dolu k trate a za prvým
tunelom smerom na El Chorro asi v strede medzi dvoma tunelmi je
odbočka dohora. Po 3 minútach prídete k betónovej vani, kde je
tečúca pitná voda. Pri daždivejších zimách si môžete túto
zázračnú tekutinu nabrať aj v prameni nad Makinodromom, hore
dolinou asi 20 minút za mandľovým sadom pod stenou oproti. Voda
v ňom býva asi do polovice februára, potom prameň vyschne.
Ďalším problémom, hlavne pre tých, ktorí sú krčmové typy, môže
byť vzdialenosť do refugia, kedy následný návrat do bivaku po
metri pív sa môže riadne predĺžiť. Ale poďme k lezeniu. Sektor
Makinodromo je na zoznámenie s miestnym lezením asi to
najlepšie, ale iba pre tých, ktorí lezú od obtiažnosti 6c.
Nás ráno 23. decembra prekvapilo slniečko, zle hovorím,
skorej by nás prekvapilo, keby nesvietilo. Večer za tmy sme sa
len tak pohodili pod stenou. Miesto sme si vybrali ozaj dobre.
Spali sme pod veľkým kaktusom, ktorý nám jasne ukazoval, že sme
už celkom ďaleko na juhu. Nad nami sa týčili veľké previsy.
Rišovi sa veľmi nechcelo ísť liezť, predsa sme len mali za sebou
cez 3000 odsedených kilometrov, a tak sme sa doobeda vyhrievali.
Po výdatnom obede sme sa konečne pozviechali a vyliezli si
niekoľko lezeckých lahôdok.
Nákres oblasti
El Makinodromo je súčasťou veľkej steny medzi Horným a Dolným
kaňonom, v ktorej sú odspodu sektory El Invento, Los Bloques a
El Makinodromo. Samotný Makinodromo je rozdelený ešte na dva
podsektory Lourdes a Mega Flash. Nachádza sa tu asi aj
najznámejšie španielske 8áčko Lourdes, ktoré sa preplieta cez
veľké ciagle. Tomášovi Stejskalovi sa ju podarilo vyliezť štýlom
OS. Hneď kúsok vpravo je možno ešte krajšie Cous Cous
klasifikácie 8c, ktorej autorom je miestny špecialista Bernabé
Fernandez. Táto cesta sa zapíše do histórie slovenského
horolezectva, pretože sa stala prvou obtiažnosti 8c, ktorú
preliezol slovenský lezec. A čo je ešte lepšie, podarilo sa to
hneď trom. Najprv ju dal Tomáš Stejskal a následne aj Marek a
Juraj Repčíkovci. El Makinodromo, podobne ako ostatné sektory v
El Chorre, je stále vo vývoji a vzniká tu veľa nových ciest.
Najľahšiou je Mystic Rhythm za 6b+. Cesty sú previsnuté, dlhé,
väčšinou po dobrých chytoch a sú veľmi pekné. Určite si vylezte
Life is Sweet, 6c, One Bastiamba, 7b+ a Anatema 7b. Ak sú vašim
cieľom 8áčka nevynechajte už spomínanú cestu Lourdes a krátky,
ale intenzívny Mutemroy s no hand restom pod kľúčovým bouldrom.
El Makinodromo
podsektor Lourdes
vľavo od cesty Lourdes je cesta 7b a dva projekty
1. Lourdes 8a
2. Cous Cous 8c
3. Atlas Shrieked 8a
4. Smashing Pumpkins 7c+
5. 7c+
6. Mutemroy 8a
7. Vette al Infierno 7b
8. 7a
9. 7a+
10. Salida de Emergencia 7b
11. Mystic Rhythm 6b+
12. Rhythm Method 7b |
13. Life is Sweet 6c
14. 7apodsektor Mega Flash
15. Anatema 7b
16. Heat Exchange 6c+
17. Canto Pecato 7b
18. One Bastiamba 7b+
19. Post Festum 7b
20. Mega Flash 7b+
21. Grimal el Curtido 7a+
22. Punk Street 7a
23. Holé 7b+
24. Howling Madness 7b |
Pre začiatočníkov a mierne pokročilých je najlepšou oblasťou
Los Cotos, ktorý sa nachádza jednu stenu pred Makinodromom
vpravo od železničnej trati. Je to slnečný, dobre odistený
sektor v uklonených platniach. Je tu veľká koncentrácia ľahších
ciest, vyžadujúcich skorej techniku ako silu. Ak zbehnete dolu
doľava od trati a zatočíte za hranu, dostanete sa do sektoru El
Polvorin. Cesty sú v obtiažnosti 6b až 7a, vytrvalostné po
dobrých chytoch dlhé 30 metrov. S Béďom sme si vyliezli Habitos
de un Perturbado Irremerdiable, 6c a La Pregiera Tonta, 6c+, kde
je na záver celkom dobrý odlez (7 m), preto si nezabudnite
zobrať nejaké tie frendíky na zníženie hladiny adrenalínu.
El Chorro - lezecké Eldorádo.
Foto: Vladimír Linek |
Vianoce sme strávili priamo pod skalou pri výdatnej večeri.
Tomáš Rác ju dokonca obohatil 5 kaprami, ktoré chytil v riečke
Guadalhorce. A samozrejme, že sme dorazili posledné koláčiky
dovezené zo Slovenska. Po ďalších 3 dňoch strávených v El Chorre
mi bolo jasné, že odísť z tohto lezeckého raja nemá význam. Táto
oblasť nám totiž poskytovala nepreberné možnosti ciest. Naviac
Béďo objavil v neďalekom mestečku Alhaurín el Grande (od Malagy
smerom na západ 30 km) možnosť ako si vytvoriť golfový lakeť pri
vylepšovaní si 200 m dlhých už aj tak brilantných úderov. Všetci
sme sa svorne dohodli, že na výlet do Maroka nemáme dostatok
času. Jednoznačne do tejto africkej krajiny treba letieť a snáď
niekedy na budúce.
Osobitnou kapitolou je lezenie priamo v kaňone a prechod
neudržiavanými lávkami Camino del Rey, ktoré vedú povedľa
vodného kanála vysoko v stenách nad riekou Gaudalhorce.
Privádzala sa ním voda do pôvodnej teraz už nefunkčnej
elektrárne. Na niektorých miestach sú lávky zničené, preto je
rozumné mať na sebe sedačku a pripravenú slučku, ktorou sa
môžete zapnúť do natiahnutých oceľových laniek. Pred 1. tunelom
prekročíte tabuľu oznamujúcu zákaz vstupu a vydáte sa na
dobrodružnú výpravu za lezením. Na druhú stranu kaňonu sa
dostaneme mostom a po kľučkovaní na lávkach sa ocitnete pod
dvojitou veľkou jaskyňou. To je sektor El Recodo. V najväčšom
previse vedie pôvodne dvojdĺžková cesta Harakiri (8c, 8a+ –
vedie po umelých chytoch), ktorú zavalitý britský lezec John
Dunne (Vladkov Dzuroškov obľúbenec) spojil do výsledného 8c+.
Kolmé steny vľavo od Harakiri poskytujú fantastické lezenie.
Nevynechajte Tipo Sueca klasifikácie 6c+. Hneď pod lávkou sú
cesty v kvalitnom a ostrom vápenci v obtiažnosti okolo 7a. Na
konci Dolného kaňona sa pred nami otvoria nádherné lúčky vedľa
rieky Gaudalhorce. Pôvodne sa v údolí mohlo kempovať, ale
Španieli tam zanechali také obrovské množstvo odpadkov, že
táborenie museli ochrancovia prírody zakázať. Pri troche
hľadania objavíte rozpadávajúci sa domček pri umelom bazéne,
ktorý je opradený historkou so zápletkou blízkou hororu. V tomto
domci kedysi žili hipisáci a pri jednej seanse sa všetci
navzájom pozabíjali.
Povestné lávky Camino del Rey.
Foto: Tomáš Rác |
Možno, že by si tu Hitchcock prišiel na tému nového filmu.
Údolie pozvoľne prechádza do Horného kaňonu, v ktorom lávky
pokračujú. Po obidvoch stranách sa zdvíhajú vysoké steny. Na
pravej strane vo veľkých previsoch zbadáte reťaz nitov. To je 8
dĺžková cesta Gigante Verde klasifikácie 8a. Na druhej strane
kaňonu medzi druhým a tretím tunelom (podľa schémy) sa dá zísť
po lane pod cesty Shaka Zulu, 8a+ a Perspectiva Neiwesky, 8b.
Nachádza sa tu aj deväťdĺžková nádherná klasika Zeppelin. Cesta
je kompletne vynitovaná, najťažšia dĺžka je za 6c+, zvyšok
pohodové lezenie za 6b. Nástup je 20 metrov vľavo od Shaka Zulu.
Silvester bol rovnako príjemný ako Vianoce. Slabšie jedince
to nezvládli a zostali pod skalou. Tí akcie schopní zišli do
refugia Garganta a v alkoholovom a dymovom opojení sa pri pive,
tvrdej pijatike a iných životabudičoch zvíjali až do ráno. Keď
som schádzal z bivaku na Nový rok našiel som pod stenou zopár
voľne pohodených mrmlajúcich bytostí. Pre tých, ktorí majú radi
pamätihodnosti odporúčam pozrieť si Castillo de Gibralfaro v
Malage, kde je múzeum zbraní a samozrejme jedinečnú arabskú
pevnosť La Alhambra v Granade. Toto mesto bolo kedysi hlavným
sídlom Maurov, ktorí čiatočne obsadili Španielsko. Pre tých
lyžovania chtivých mám dobrú správu, že nad Granadou v pohorí
Sierra Nevada je kopec Mulhacén vysoký 3482 m, kde sa nachádza
stredisko zimných športov.
Peter Kajan pred sektorom Poema Roca.
Foto: Vladimír Linek |
Ak vás už lezenie v kaňone prestane baviť, môžete vyskúšať
skaly nad dedinou El Chorro. Za hotelom Garganta sa krúti dohora
cesta, ktorá vedie pod menší sektor Las Encatadas. V pravej
časti tejto nádhernej skaly sme si Béďom vyliezli na Nový rok
skvosty Dura Vida la de un Frekee za 6c+ a Sara 7a+. Cesty
gradujú a po ich dolezení budete mať určite dobrý pocit. Tesne
pred Las Encatadas je odbočka doľava. Tou sa dostanete na
parkovisko pod veľký pás skál Frontales. V jeho strede sa
nachádza sektor Poema Roca. V tejto jaskyni začína rovnomenná
cesta s piatimi dĺžkami 6c+, 7c, 7b+, 7c+, 7a. Začiatok vedie
veľkým previsom a na štandoch si bude môcť pohodlne sadnúť na
drevené lavičky. Prvá dĺžka cesty Poema Roca má 8áčkové
narovnanie Lima Libra. My sme však nemali šťastie v Poeme liezť.
Prvého januára Frontales oficiálne pre lezenie zatvorili kvôli
hniezdeniu orlov a prísni strážcovia prírody nemali pochopenie s
našimi lezeckými zámermi. Podľa najnovších informácií to so
zákazom lezenia nevyzerá až tak zle a v Poeme sa normálne lezie.
V El Chorre sú problémy s ochranou prírody, okolie nevyzerá
najlepšie a v údolí rachotia vlaky, no napriek tomu je táto
oblasť lezeckým rajom s obrovkým množstvom ciest vo všetkých
stupňoch obtiažnosti v kvalitnej skale vhodným na lezenie v
zimných mesiacoch.
El Chorro – základné informácie
Rišo Nyéki v sektore El Polvorin.
Foto: Vladimír Linek |
Prístup: Vápencová oblasť El Chorro sa nachádza 50 km SZ od
mesta Malaga na juhu Španielska. Je vzdialená od Bratislavy
okolo 3000 km. Takáto vzdialenosť sa dá absolvovať autom, ale
predstava sedenia 3 dní jedným smerom v klietke nie je vôbec
príjemná. Cenovo to vychádza asi 6000 korún tam a naspäť na
jednotlivca pri plne obsadenom aute. Najlepšie je počkať si na
last minute spoločnosti Fischer, ktorá lieta z Prahy priamo do
Malagy. Cena letenky sa pohybuje okolo 6500 korún. Ak k tomu
pridáme fakt, že do El Chorro chodí vlak priamo z Malagy, niet o
čom uvažovať. Odchod vlaku je o 19:00. Lístok stojí 475 PTS a na
kartu Euro 26 platí zľava 20%. Treba si zistiť, či nie je
sviatok, lebo vtedy spoj nechodí.
Ubytovanie: El Chorro je dobre pripravené na inváziu lezcov.
V refugio sa môžete aj ubytovať za 600 PTS na noc a dať si
sprchu za 250 PTS (ubytovaní ju majú zdarma). Spať sa tam síce
dá, ale nedoporučujem to, pretože kutice sú úzke a váš nočný
spánok bude často prerušovaný návratom mierne zakciovaných
lezcov z krčmy. Ak ste solventní, čo lezci sú málokedy, môžete
sa ubytovať hneď vedľa v stanice v hoteli Garganta (cena za
dvojku je asi 4000 PTS na deň). Kurz španielskej pesety ku
korune je 1:4. Voľné kempovanie nie je oficiálne povolené, ale
najlepším miestom na dlhodobý pobyt je pod prevismi v sektore El
Makinodromo.
Nákup: Najlepší obchod s potravinami je u Miquela neďaleko
refugia Garganta na opačnej strane. Ceny sú prijateľné aj pre
naše peňaženky. Tretinkové pivo v krčme stojí 125 PTS. Najlepší
lezecký obchod je až v Malage na Calle de Careteria. Nakúpiť sa
oplatí v Malage. V Centro Comerciale je o polovicu lacnejšie ako
v El Chorre (1l piva stojí 100 PTS a víno 85 PTS).
Sprievodca: Dobrého sprievodcu od Alana Jamesa Costa Blanca,
Mallorca, El Chorro vydali vo Veľkej Británii. Dostanete ho v
lezeckom shope a ubytovni Finca la Campana neďaleko El Chorra za
4200 PTS. Najnovšie informácie sa dozviete v refugio Garganta. V
okolí El Chorra sa nachádzajú aj iné zaujímavé lezecké oblasti a
to Desplomlandia, El Torcal a previsnutá Archidona. |