El Chorro - lezecké Eldorádo

Vladimír Linek

22000ch7.jpg (12698 bytes)
Juraj Repčík vyliezol cestu Lourdes, 8a v El Makinodromo štýlom OS.
Foto: Ivan Žila

Je Silvester, posledný deň v roku. Okolo ôsmej hodiny večer sa približujem k tunelu. Je jasno, mesiac nesvieti a viditeľnosť je malá. Som ťažko naložený a silný vietor so mnou lomcuje. Pre istotu som si čelovku zabudol. To bude zase v tuneli zábava. Habkajúc sa predieram dopredu hustou tmou. Táto diera vykopaná pre vlak má asi 300 metrov a je mierne zatočená. V tuneli sa efekt vetra ešte zvyšuje. Asi niekde v strede začujem známy zvuk klopkania kolies na koľajách. Teraz treba rýchlo konať. Odskočím doľava, pritlačím sa k stene a ani nie o 3 sekundy prefrčí okolo mňa strela rútiaca sa 100-kilometrovou rýchlosťou. Za chvíľu mi zmizne z očí aj z uší. Ale toto nie je jediný spôsob ako si tu človek môže zvyšovať adrenalín.

Veľmi zaujímavým zážitkom sú lávky Camino del Rey, čo znamená v preklade Cesta kráľa. Španielsky panovník si ich dal postaviť, aby sa mohol pozerať na pokračujúce práce pri výstavbe elektrárne. Lávky stavali vraj väzni v dvadsiatych rokoch, ale kráľ ich ani raz nevyužil. Vedú úzkym kaňonom vysoko nad riekou prilepené na stenu. Ich stavba je dosť pozoruhodná. Asi 70 centimetrov vodorovne od skaly sú pripevnené koľajnice. Voľný priestor medzi koľajnicou a stenou je vyplnený tehlami, ktoré nemajú odspodu oporu. Držia voľne vo vzduchu nalepené jedna na druhú a zhora sú zaliate betónom. Po Druhej svetovej vojne prestali kanál udržovať a lávky zatvorili. Je zázrakom, že ešte po 50 rokoch sú v takom stave akom sú, a že všetky tehly nevypadali. V kaňone sú nádherné steny, ktoré učarovali horolezcom. Nedbali na zákaz vstupu na lávky a využívali ich na prístup pod cesty. Kde sa tieto steny vlastne nachádzajú? Úplne na juhu Španielska, neďaleko mesta Malaga. Vitajte v El Chorre v lezeckom Eldoráde!

Začiatkom decembra minulého roka sme sa s Petrom „Béďom“ Kajanom dohodli, že by sme sa mohli ísť cez Vianoce pozrieť niekam na juh. Napadlo nás Maroko a známa oblasť Gorges du Todr. Od už nám známeho kamaráta Miquela Rafu (predseda komisie ochrany prírody UIAA) sme mali len tie najlepšie referencie. Nádherné červené steny, dobre odistené cesty od Francúzov a k tomu ešte aj bigwally. Cestou sa zastavíme v El Chorre, odovzdáme darčeky slovenskej enkláve v zložení Danka Somorovská, Tomášovia Rác a Stejskal, dva-tri dni polezieme a udrieme ďalej na juh do Maroka. Do zostavy nám pribudli Rišo Nyéki a Katka Fickuliaková. Rišo bol po operácii kolena a doma musel vybojovať tvrdý boj, aby ho pustili a Katka sa zase desila predstave, že pôjdeme až do Maroka, nejakých tých 4000 km jedným smerom. Do Béďového fára sme sa naložili v nedeľu 19. decembra. Za takú kopu materiálu by sa nemuseli hanbiť ani bigwallisti idúci na mesačnú akciu. Čo sa nezmestilo do kufra kombíka, dali sme do rakvičky na strechu. Na druhý deň večer sme už zvonili Miquelovi na dverách v Montserrate. Dostali sme rady ako najlepšie preraziť cez arabských colníkov. Cestovné útrapy sme rozbili lezením vo vyhriatych zlepencových stenách a konečne večer 22. decembra dorazili do dedinky El Chorro.

Prístup Malaga – El Chorro
22000ch9.jpg (14112 bytes)

El Chorro je malá dedinka, ktorá leží na konci veľkého kaňonu pri rieke Guadalhorce, ktorá tečie do Malagy, kde sa vlieva do Stredozemného mora. Pohľad na okolitú nádhernú prírodu s vysokými vápencovými stenami kazí luďmi vytvorená veľká priehrada a kopa betónu. Kúsok od vlakovej stanice smerom dole je po ľavej strane refugio Garganta – horolezecká chata. V nej sa zastavte najprv. Určite tam stretnete niekoho z česko-slovenskej enklávy, ktorá tam trávi celú zimu. Poradia vám kde je najlepšie prespať, najlepšie oblasti na lezenie. Ak sa vám podarí preraziť cez dobré pivo ponúkané v chate je čas sa niekde zložiť. Najlepšou možnosťou je naložiť si plný batoh a vydať sa do sektoru El Makinodromo, cez 4 tunely smerom od Malagy popri železničnej trate, ktorá vedie vpravo od kaňonu. Nezabudnite na čelovky, cesta v totálnej tme nie je veľmi príjemná. Za štvrtým tunelom sa dobre rozdýchajte, lebo vás čaká 20 minútový strmý výšľap pod previsnutú stenu El Makinodromo. V tme vám bude sprievodcom ohník rozložený niektorými z lezcov. Priamo pod stenou sa nachádzajú 2 veľké upravené bivaky, ktoré sú však väčšinou obsadené. Ak nie, máte šťastie a rýchlo si ich obsaďte. Najlepšie miesto na postavenie stanu je pod povestnou cestou Cous Cous klasifikácie 8c v hornej časti steny. Jediným problémom fungovania v Makinodrome je to, že tu nie je voda. Treba po ňu chodiť asi 25 minút. Zídete dolu k trate a za prvým tunelom smerom na El Chorro asi v strede medzi dvoma tunelmi je odbočka dohora. Po 3 minútach prídete k betónovej vani, kde je tečúca pitná voda. Pri daždivejších zimách si môžete túto zázračnú tekutinu nabrať aj v prameni nad Makinodromom, hore dolinou asi 20 minút za mandľovým sadom pod stenou oproti. Voda v ňom býva asi do polovice februára, potom prameň vyschne.
Ďalším problémom, hlavne pre tých, ktorí sú krčmové typy, môže byť vzdialenosť do refugia, kedy následný návrat do bivaku po metri pív sa môže riadne predĺžiť. Ale poďme k lezeniu. Sektor Makinodromo je na zoznámenie s miestnym lezením asi to najlepšie, ale iba pre tých, ktorí lezú od obtiažnosti 6c.

Nás ráno 23. decembra prekvapilo slniečko, zle hovorím, skorej by nás prekvapilo, keby nesvietilo. Večer za tmy sme sa len tak pohodili pod stenou. Miesto sme si vybrali ozaj dobre. Spali sme pod veľkým kaktusom, ktorý nám jasne ukazoval, že sme už celkom ďaleko na juhu. Nad nami sa týčili veľké previsy. Rišovi sa veľmi nechcelo ísť liezť, predsa sme len mali za sebou cez 3000 odsedených kilometrov, a tak sme sa doobeda vyhrievali. Po výdatnom obede sme sa konečne pozviechali a vyliezli si niekoľko lezeckých lahôdok.

Nákres oblasti
22000ch8.jpg (38336 bytes)

El Makinodromo je súčasťou veľkej steny medzi Horným a Dolným kaňonom, v ktorej sú odspodu sektory El Invento, Los Bloques a El Makinodromo. Samotný Makinodromo je rozdelený ešte na dva podsektory Lourdes a Mega Flash. Nachádza sa tu asi aj najznámejšie španielske 8áčko Lourdes, ktoré sa preplieta cez veľké ciagle. Tomášovi Stejskalovi sa ju podarilo vyliezť štýlom OS. Hneď kúsok vpravo je možno ešte krajšie Cous Cous klasifikácie 8c, ktorej autorom je miestny špecialista Bernabé Fernandez. Táto cesta sa zapíše do histórie slovenského horolezectva, pretože sa stala prvou obtiažnosti 8c, ktorú preliezol slovenský lezec. A čo je ešte lepšie, podarilo sa to hneď trom. Najprv ju dal Tomáš Stejskal a následne aj Marek a Juraj Repčíkovci. El Makinodromo, podobne ako ostatné sektory v El Chorre, je stále vo vývoji a vzniká tu veľa nových ciest. Najľahšiou je Mystic Rhythm za 6b+. Cesty sú previsnuté, dlhé, väčšinou po dobrých chytoch a sú veľmi pekné. Určite si vylezte Life is Sweet, 6c, One Bastiamba, 7b+ a Anatema 7b. Ak sú vašim cieľom 8áčka nevynechajte už spomínanú cestu Lourdes a krátky, ale intenzívny Mutemroy s no hand restom pod kľúčovým bouldrom.

El Makinodromo

22000ch0.jpg (24868 bytes)

podsektor Lourdes
vľavo od cesty Lourdes je cesta 7b a dva projekty
1. Lourdes 8a
2. Cous Cous 8c
3. Atlas Shrieked 8a
4. Smashing Pumpkins 7c+
5. 7c+
6. Mutemroy 8a
7. Vette al Infierno 7b
8. 7a
9. 7a+
10. Salida de Emergencia 7b
11. Mystic Rhythm 6b+
12. Rhythm Method 7b
13. Life is Sweet 6c
14. 7a

podsektor Mega Flash
15. Anatema 7b
16. Heat Exchange 6c+
17. Canto Pecato 7b
18. One Bastiamba 7b+
19. Post Festum 7b
20. Mega Flash 7b+
21. Grimal el Curtido 7a+
22. Punk Street 7a
23. Holé 7b+
24. Howling Madness 7b

Pre začiatočníkov a mierne pokročilých je najlepšou oblasťou Los Cotos, ktorý sa nachádza jednu stenu pred Makinodromom vpravo od železničnej trati. Je to slnečný, dobre odistený sektor v uklonených platniach. Je tu veľká koncentrácia ľahších ciest, vyžadujúcich skorej techniku ako silu. Ak zbehnete dolu doľava od trati a zatočíte za hranu, dostanete sa do sektoru El Polvorin. Cesty sú v obtiažnosti 6b až 7a, vytrvalostné po dobrých chytoch dlhé 30 metrov. S Béďom sme si vyliezli Habitos de un Perturbado Irremerdiable, 6c a La Pregiera Tonta, 6c+, kde je na záver celkom dobrý odlez (7 m), preto si nezabudnite zobrať nejaké tie frendíky na zníženie hladiny adrenalínu.

22000ch3.jpg (8344 bytes)
El Chorro - lezecké Eldorádo.
Foto: Vladimír Linek

Vianoce sme strávili priamo pod skalou pri výdatnej večeri. Tomáš Rác ju dokonca obohatil 5 kaprami, ktoré chytil v riečke Guadalhorce. A samozrejme, že sme dorazili posledné koláčiky dovezené zo Slovenska. Po ďalších 3 dňoch strávených v El Chorre mi bolo jasné, že odísť z tohto lezeckého raja nemá význam. Táto oblasť nám totiž poskytovala nepreberné možnosti ciest. Naviac Béďo objavil v neďalekom mestečku Alhaurín el Grande (od Malagy smerom na západ 30 km) možnosť ako si vytvoriť golfový lakeť pri vylepšovaní si 200 m dlhých už aj tak brilantných úderov. Všetci sme sa svorne dohodli, že na výlet do Maroka nemáme dostatok času. Jednoznačne do tejto africkej krajiny treba letieť a snáď niekedy na budúce.

Osobitnou kapitolou je lezenie priamo v kaňone a prechod neudržiavanými lávkami Camino del Rey, ktoré vedú povedľa vodného kanála vysoko v stenách nad riekou Gaudalhorce. Privádzala sa ním voda do pôvodnej teraz už nefunkčnej elektrárne. Na niektorých miestach sú lávky zničené, preto je rozumné mať na sebe sedačku a pripravenú slučku, ktorou sa môžete zapnúť do natiahnutých oceľových laniek. Pred 1. tunelom prekročíte tabuľu oznamujúcu zákaz vstupu a vydáte sa na dobrodružnú výpravu za lezením. Na druhú stranu kaňonu sa dostaneme mostom a po kľučkovaní na lávkach sa ocitnete pod dvojitou veľkou jaskyňou. To je sektor El Recodo. V najväčšom previse vedie pôvodne dvojdĺžková cesta Harakiri (8c, 8a+ – vedie po umelých chytoch), ktorú zavalitý britský lezec John Dunne (Vladkov Dzuroškov obľúbenec) spojil do výsledného 8c+. Kolmé steny vľavo od Harakiri poskytujú fantastické lezenie. Nevynechajte Tipo Sueca klasifikácie 6c+. Hneď pod lávkou sú cesty v kvalitnom a ostrom vápenci v obtiažnosti okolo 7a. Na konci Dolného kaňona sa pred nami otvoria nádherné lúčky vedľa rieky Gaudalhorce. Pôvodne sa v údolí mohlo kempovať, ale Španieli tam zanechali také obrovské množstvo odpadkov, že táborenie museli ochrancovia prírody zakázať. Pri troche hľadania objavíte rozpadávajúci sa domček pri umelom bazéne, ktorý je opradený historkou so zápletkou blízkou hororu. V tomto domci kedysi žili hipisáci a pri jednej seanse sa všetci navzájom pozabíjali.

22000ch4.jpg (10740 bytes)
Povestné lávky Camino del Rey.
Foto: Tomáš Rác

Možno, že by si tu Hitchcock prišiel na tému nového filmu. Údolie pozvoľne prechádza do Horného kaňonu, v ktorom lávky pokračujú. Po obidvoch stranách sa zdvíhajú vysoké steny. Na pravej strane vo veľkých previsoch zbadáte reťaz nitov. To je 8 dĺžková cesta Gigante Verde klasifikácie 8a. Na druhej strane kaňonu medzi druhým a tretím tunelom (podľa schémy) sa dá zísť po lane pod cesty Shaka Zulu, 8a+ a Perspectiva Neiwesky, 8b. Nachádza sa tu aj deväťdĺžková nádherná klasika Zeppelin. Cesta je kompletne vynitovaná, najťažšia dĺžka je za 6c+, zvyšok pohodové lezenie za 6b. Nástup je 20 metrov vľavo od Shaka Zulu.

Silvester bol rovnako príjemný ako Vianoce. Slabšie jedince to nezvládli a zostali pod skalou. Tí akcie schopní zišli do refugia Garganta a v alkoholovom a dymovom opojení sa pri pive, tvrdej pijatike a iných životabudičoch zvíjali až do ráno. Keď som schádzal z bivaku na Nový rok našiel som pod stenou zopár voľne pohodených mrmlajúcich bytostí. Pre tých, ktorí majú radi pamätihodnosti odporúčam pozrieť si Castillo de Gibralfaro v Malage, kde je múzeum zbraní a samozrejme jedinečnú arabskú pevnosť La Alhambra v Granade. Toto mesto bolo kedysi hlavným sídlom Maurov, ktorí čiatočne obsadili Španielsko. Pre tých lyžovania chtivých mám dobrú správu, že nad Granadou v pohorí Sierra Nevada je kopec Mulhacén vysoký 3482 m, kde sa nachádza stredisko zimných športov.

22000ch5.jpg (11663 bytes)
Peter Kajan pred sektorom Poema Roca.
Foto: Vladimír Linek

Ak vás už lezenie v kaňone prestane baviť, môžete vyskúšať skaly nad dedinou El Chorro. Za hotelom Garganta sa krúti dohora cesta, ktorá vedie pod menší sektor Las Encatadas. V pravej časti tejto nádhernej skaly sme si Béďom vyliezli na Nový rok skvosty Dura Vida la de un Frekee za 6c+ a Sara 7a+. Cesty gradujú a po ich dolezení budete mať určite dobrý pocit. Tesne pred Las Encatadas je odbočka doľava. Tou sa dostanete na parkovisko pod veľký pás skál Frontales. V jeho strede sa nachádza sektor Poema Roca. V tejto jaskyni začína rovnomenná cesta s piatimi dĺžkami 6c+, 7c, 7b+, 7c+, 7a. Začiatok vedie veľkým previsom a na štandoch si bude môcť pohodlne sadnúť na drevené lavičky. Prvá dĺžka cesty Poema Roca má 8áčkové narovnanie Lima Libra. My sme však nemali šťastie v Poeme liezť. Prvého januára Frontales oficiálne pre lezenie zatvorili kvôli hniezdeniu orlov a prísni strážcovia prírody nemali pochopenie s našimi lezeckými zámermi. Podľa najnovších informácií to so zákazom lezenia nevyzerá až tak zle a v Poeme sa normálne lezie.
V El Chorre sú problémy s ochranou prírody, okolie nevyzerá najlepšie a v údolí rachotia vlaky, no napriek tomu je táto oblasť lezeckým rajom s obrovkým množstvom ciest vo všetkých stupňoch obtiažnosti v kvalitnej skale vhodným na lezenie v zimných mesiacoch.

El Chorro – základné informácie

22000ch6.jpg (12199 bytes)
Rišo Nyéki v sektore El Polvorin.
Foto: Vladimír Linek

Prístup: Vápencová oblasť El Chorro sa nachádza 50 km SZ od mesta Malaga na juhu Španielska. Je vzdialená od Bratislavy okolo 3000 km. Takáto vzdialenosť sa dá absolvovať autom, ale predstava sedenia 3 dní jedným smerom v klietke nie je vôbec príjemná. Cenovo to vychádza asi 6000 korún tam a naspäť na jednotlivca pri plne obsadenom aute. Najlepšie je počkať si na last minute spoločnosti Fischer, ktorá lieta z Prahy priamo do Malagy. Cena letenky sa pohybuje okolo 6500 korún. Ak k tomu pridáme fakt, že do El Chorro chodí vlak priamo z Malagy, niet o čom uvažovať. Odchod vlaku je o 19:00. Lístok stojí 475 PTS a na kartu Euro 26 platí zľava 20%. Treba si zistiť, či nie je sviatok, lebo vtedy spoj nechodí.

Ubytovanie: El Chorro je dobre pripravené na inváziu lezcov. V refugio sa môžete aj ubytovať za 600 PTS na noc a dať si sprchu za 250 PTS (ubytovaní ju majú zdarma). Spať sa tam síce dá, ale nedoporučujem to, pretože kutice sú úzke a váš nočný spánok bude často prerušovaný návratom mierne zakciovaných lezcov z krčmy. Ak ste solventní, čo lezci sú málokedy, môžete sa ubytovať hneď vedľa v stanice v hoteli Garganta (cena za dvojku je asi 4000 PTS na deň). Kurz španielskej pesety ku korune je 1:4. Voľné kempovanie nie je oficiálne povolené, ale najlepším miestom na dlhodobý pobyt je pod prevismi v sektore El Makinodromo.

Nákup: Najlepší obchod s potravinami je u Miquela neďaleko refugia Garganta na opačnej strane. Ceny sú prijateľné aj pre naše peňaženky. Tretinkové pivo v krčme stojí 125 PTS. Najlepší lezecký obchod je až v Malage na Calle de Careteria. Nakúpiť sa oplatí v Malage. V Centro Comerciale je o polovicu lacnejšie ako v El Chorre (1l piva stojí 100 PTS a víno 85 PTS).

Sprievodca: Dobrého sprievodcu od Alana Jamesa Costa Blanca, Mallorca, El Chorro vydali vo Veľkej Británii. Dostanete ho v lezeckom shope a ubytovni Finca la Campana neďaleko El Chorra za 4200 PTS. Najnovšie informácie sa dozviete v refugio Garganta. V okolí El Chorra sa nachádzajú aj iné zaujímavé lezecké oblasti a to Desplomlandia, El Torcal a previsnutá Archidona.

 
Horolezectvo | Umelé steny | Ski alpinizmus | Ľadové lezenie
Galéria | Story | Sprievodca | Svet | English version

© 2001 Vladimír Linek & Ján Krempaský